Marcela Strhárská

Kolektív našej organizácie považuje sociálnu oblasť za veľmi dôležitú a veľmi bohatú.

Zamestnanci nášho zariadenia spolu s klientmi nášho zariadenia, ktorými sú ľudia so zdravotným postihnutím, s dobrovoľníkmi, osobnými asistentmi,..., tvoria skupinu, resp. partiu :-). Partiu z DK :-).

Všetci, ktorí sa súčasťou partie cítime byť, máme k problematike zdravotného postihnutia z rozličných dôvodov blízko. Skupinu / partiu sme vytvorili za účelom spájania síl pre podporu dobrých vecí. Len dobrou spoluprácou, vzájomným spájaním sa dajú vytvárať nové veci, nové možnosti v spoločnosti.

Ako vnímajú rodičia detí so zdravotným postihnutím svoju životnú situáciu? Je to rôzne.

V prvý deň mapovania sme prešli naplánovanú trasu z Ťahanovských riadkov po Tomášikovej ulici cez Letnú k amfiteátru, kde je miestny úrad Košice-Sever.

Môj príspevok bude venovaný  čaru Partie z DK :-). Mám našu partiu veľmi rada, je mimoriadne rôznorodá, a tým originálna, a plná, ba až preplnená skrytých pôvabov :-)

A opäť sa redakčný tím vybral po zariadení, aby položil zamestnancom, dobrovoľníkom 3 otázky, na ktoré očakával 3 odpovede.

Uplynulo už takmer štyridsať rokov odvtedy, čo som sa vydal na dlhú pešiu túru po turistami nepoznaných kopcoch starobylej oblasti.

V rámci nášho chcenia učiť sa čo najviac sa radovať, usmievať sa, aj sa smiať, sme zorganizovali súťaž o najvtipnejšiu fotku.

Dňa 15. 12. 2015 sa v Detskom klube ZPD a M uskutočnilo tradičné predvianočné stretnuti.

Máme tu rok 2016, a tým pádom je najvyšší čas na veselú minianketu :-).

Naša schopnosť komunikovať v angličtine sa včera na ďalšej lekcii opäť o krôčik posunula :-).

Nasledujúci príspevok je o našom hlbšom prežívaní dôležitých skutočností dnešného sveta, ktoré podmieňujú kvalitu života každého z nás.

Nadácia pre deti Slovenska pred niekoľkými týždňami spustila skvelý projekt.

Vysokoprofesionálna dvojica redaktorov časopisu Klubčík zrealizovala výbornú anketu medzi členmi Partie z DK na tému výletu do Liptovského Mikuláša.
Každému opýtanému (opýtanej) položila nasledujúce tri otázky:
1. Aký bol Váš/Tvoj najveselší zážitok na výlete v Liptovskom Mikuláši?
2. Aký bol Váš/Tvoj najhlbší zážitok na výlete v Liptovskom Mikuláši?
3. Čo najviac v Liptovskom Mikuláši očarilo umeleckú časť Vašej/Tvojej duše?
 
Redaktorský tím "vyrazil do akcie". Ľubomír zbadal ako prvú Ľubku, vychmatol Marcelke z ruky zošit s otázkami, a začal ich Ľubke čítať. Dostali sme nasledujúce odpovede (zapísali sme si ich - hneď, ako Marcelka naspäť vytrhla Ľubomírovi svoj zošit :-)).

Čo nám odpovedala Ľubka B.:
1. Ako najveselší zážitok (s odstupom času sa stal pre ňu najveselší, keď ju prešiel hnev na Kikuša :-)) uviedla Ľubomírovo stratenie sa v liptovskej metropole.
2. Najhlbšie na ňu zapôsobili historické fakty z výkladu p.sprievodkyne opisujúce život národovcov a činnosť Tatrína.
3. Umelecká časť Ľubkinej duše bola očarená výstavou a filmom o umelkyni Ester Šimerovej-Martinčekovej. Páčilo sa jej, ako umelkyňa prostredníctvom filmu zaujímavým hlasom rozprávala o svojich umeleckých vnemoch. Pôsobilo to príjemne starodávne. Spomenula si, ako zaujímavo vnímala p.umelkyňa rozmer "vertikály" vo výtvarnom umení.
Po týchto vyjadreniach sa Ľubka posťažovala, že jej nikto nenašepkával odpovede :-), na rozdiel od Ľubomíra, ktorému boli chvíľami našepkávané otázky :-). Môžeme touto cestou Ľubke sľúbiť, že sme ochotní jej v budúcnosti našepkávať odpovede, ale upozorňujeme ju, že bude pôsobiť zvláštne, keď tá istá osoba bude našepkávať otázky a potom aj odpovede :-). 
 
Ako druhú sme "odchytili" Majku D. Odpovedala nám nasledovne:

1. Majke sa zdalo najveselšie spoločné cestovanie Majka s osobitým zamestnancom železníc SR v jednom kupé.
2. Najhlbšie na Majku zapôsobilo, že sme navštívili tie miesta, na ktorých sa udiali najdôležitejšie záležitosti týkajúce sa slovenského národa. Oslovilo ju, ako štúrovci napriek ťažkým vtedajším pomerom boli absolútne odhodlaní pomôcť slovenskému národu, aj za cenu života. Povzbudilo ju to k tomu, aby sa ani ona nedala odradiť od dobrých predsavzatí nepriaznivými vonkajšími okolnosťami alebo neprajnými ľuďmi.
3. Očarili ju krokusy :-).
Na záver vyslovil Ľubomír spokojnosť s tým, že Majka na to, aby nám odpovedala, nevyžadovala mikrofón.

Tretí nám odpovedal na otázky Luky T.:

1.Najveselšia časť výletu bola cesta vlakom do Liptovského Mikuláša a do Košíc, počas ktorej sa smiali na všetkom so svojimi spolucestujúcimi (Lucka+Deniska, Luky + Peťka A., Peťka S., Peťka F., Jarko + Števko) :-).

2. Na Lukyho najviac zapôsobil výklad p.sprievodkyne o histórii Lipt.Mikuláša, čo ho zaujalo. Pochválil pani sprievodkyňu, že rozprávala veľmi zaujímavo.

3. Z hľadiska esteticko/umeleckého ocenil architektúru centra LM, aj to, že tam majú veľa múzeí a iných historických budov.

4. Ľubomír sa spýtal, či mu môže položiť ešte jednu ďalšiu otázku, a tá znela: "Čo si jedol na obed v Liptovskom Mikuláši?" Dozvedeli sme sa, že Luky jedol kuracie mäso na brusniciach s ryžou, pivo dvanástku, nevedel si spomenúť značku, s čím Ľubomír nebol spokojný, tak mu pomáhal si spomenúť. Nakoniec sa vyjasnilo (našťastie, lebo ide o významnú informáciu :-)), že išlo o pivo Krušovice. Luky skonštatoval, že jedlo bolo chutné.

Nasledujú odpovede Paliho M.:

1. Na prvú otázku (po úvodných inštrukciách Ľubomíra, aby Pali nezabudol dýchať) nám Pali odpovedal, že najveselšie (najsrandovejšie) bolo to, ako sa Marcelka s Kikušom fotili v Múzeu Janka Kráľa ako dvojica z histórie LM. Stále viac sa potvrdzuje, že Marcelka a Kikuš spolu všetko výborne zvládajú (či recitovanie národnostných básní, či tanec tanga, fotenie sa v múzeu, aj kladenie otázok členom Partie z DK pre účely významnej ankety slávneho časopisu Klubčík :-))

2. Najviac na Paliho zapôsobil Tatrín - život Ľudovíta Štúra, Michala Miloslava Hodžu, Jozefa Miloslava Hurbana. Ľubomír Paliho odpoveď chcel rozšíriť ešte o vyjadrenie, čo sa mu najviac páčilo v mučiarni, ale s tým nesúhlasila Marcelka, a nechcela si vypočuť odpoveď na túto povznášajúcu otázku. :-)

3. Paliho najviac očarila atmosféra Tatrína. Skonštatoval, že v škole to preberali len skokom, základné fakty sa museli naučiť naspamäť, a viac sa tým nezaoberali. Paliho potešilo aj to, že sme si mohli ujasniť, že slovenčina ako spisovný jazyk bola uzákonená na pôde Tatrínu, nie v Hlbokom, ako sme sa učili v školách. V Hlbokom na fare J.M.Hurbana prebiehali len prípravy.

Potom prišla dvanásta hodina a všetci sa vybrali obedovať, preto dvojica redaktorov čakala. Ľubomírovi meškal obed cez donáškovú službu, preto mu Marcelka navrhla, že položí otázky jemu. Na Marcelkino prekvapenie nebol Ľubomír úplne šťastný, že má odpovedať (na rozdiel od kladenia otázok, kedy zakaždým trhal zošit Marcelke z ruky, aby mohol čítať otázky :-)), a povedal jej, že asi nemôže odpovedať, lebo mu škvŕka v bruchu :-). Nakoniec odpovedal nasledovne:

1. Najveselšie bolo preňho fotenie pri tých tabuliach s dierami na hlavu - pred múzeom a v múzeu, a to je vraj všetko :-).

2.a 3. Najviac naňho zapôsobila socha Ľudovíta Štúra, socha Michala Miloslava Hodžu, fotky, ktoré nám premietala p.sprievodkyňa v Tatríne, a špeciálne spomenul, že sa mu páčilo, že aj Václav Havel navštívil Tatrín :-).

Keďže ešte stále obedujúci účastníci výletu v LM nedoobedovali, položila Marcelka otázky sebe. Odpovedala si takto:

1. Najveselšie na výlete bolo opäť to, že sa nás stále nájde niekoľko, ktorí máme chuť žartovať, zasmiať sa na rôznych podarených výrokoch rôznych členov Partie z DK (najväčšiu zásluhu na veselosti má Kikuš, aj Pali, no a keďže tentokrát išla aj Mery, vznikla uchichotaná skupinka). Smiešne bolo aj to, ako Majko naliehavo kládol otázky pani sprievodkyni, a rozširoval jej repertoár o odpovede na otázky, kde kúpila ten mikrofón, či majú v LM tigrie mláďa, atď.

2.Najhlbšie na Marcelku zapôsobil život národovcov - ušľachtilých ľudí, ktorí konali za cenu veľkých útrap spôsobovaných okolím v prospech svojho/nášho utláčaného národa. Každý z nich mal dve cesty: mohol sa vzdať svojho národa a pomoci jemu, a mal by sa veľmi dobre (materiálne, pozemsky), alebo si mohol vybrať cestu pomoci na zánik odsúdeného nášho národa, a kvôli tomu trpieť od vtedy silného maďarského národa, ktorý chcel zničiť všetkých nemaďarov. Nakoniec im všetkým išlo aj o život a niektorí oňho aj prišli, a bez váhania sa za svoj národ nechali aj popraviť. Tieto obete priniesli pre nás, aby sme sa mali dobre, aby sme smeli slobodne žiť. Berme si príklad v odhodlaní a ušľachtilosti. Poprava nám nehrozí :-).

3. Umelecká časť jej duše sa potešila napr. z: portrétu Jána Francisciho, z meštianskeho salónu v múzeu, z historických kníh, z pôvabných priestorov Tatrínu - svetlé, skromné, útulné, pôvabné, nabité atmosférou všetkého, čo sa tam dialo, zo záplavy krokusov a prvej púpavy, z vtáčikov pred stanicou, z arkád Múzea J.Kráľa, z výkladov p.sprievodkyní,...

Poobede sme položili otázky Majkovi K.:

1. za najsrandovnejšiu časť výletu považuje situáciu, keď sa Ľubomír stratil, a to, že sa mu to podarilo zrealizovať asi za 10 sekúnd. Rozbehol sa a nebolo ho :-) (bude zrejme potrebné opísať túto príhodu pre všetkých, lebo viacerí na to spomínajú dosť intenzívne, Majko sľúbil, že o tom napíše :-)).

2. Najhlbším jeho zážitkom bola prítomnosť v Tatríne, možnosť spoznať bližšie život štúrovcov.

3. Umeleckú časť jeho duše vraj najviac očaril počítač v mučiarni!! :-) :-) Túto odpoveď sme rozhodne nečakali :-) :-). Chceli sme, aby Majko upresnil, čo presne ho na tom počítači očarilo, tak vysvetlil že to, že ten počítač nevyzeral ako počítač, ale ako sud :-) :-). Osobne by vraj taký ale nechcel (spýtali sme sa ho totižto na to), lebo pochybuje, že by taký zohnal :-).

Otázky sme kládli aj Kristínke K.:

1. Najveselšie bolo pre ňu to, ako sa Majko opýtal p.sprievodkyni počas výkladu, kde by si mohol kúpiť taký mikrofón, ako má ona. Už sme túto veselú otázku spomínali, a nečudo, že si ju viacerí zapamätali, bola naozaj nečakaná :-).

2. a 3. Najhlbšie na ňu zapôsobila finisáž p.maliarky Ester Šimerovej-Martinčekovej. Páčil sa jej film,  v ktorom p.umelkyňa rozprávala o vnímaní reality, o tom, ako ju na obrazoch vystihuje. Páčila sa jej celá atmosféra akcie, bola to úctivá spomienka na p.umelkyňu. Výstava bola zorganizovaná obdivovateľmi tvorby p.Šimerovej, zvlášť jednou mladou ženou, zrejme tiež umelkyńou, na ktorej bolo vidieť, že "žije" témou umeleckej tvorby tejto maliarky. Napísala o nej aj rozsiahlu brožúrku. Kristínke sa páči mať takúto záľubu. Páčili sa jej aj mladí harmonikári a ich umelecké vystúpenie. 

Na záver sme položili otázky obom Peťkám (S.a F.), ktoré sedeli pri sebe a rozprávali sa.

Peťka S. na úvodnú časť otázky, čo sa jej najviac páčilo v Liptovskom Mikuláši, odpovedala "všetko", postavila sa a odišla :-). Tak sme sa sústredili na odpovede Peťky F., ktoré boli rozsiahlejšie:

1. Najveselšie bolo to, ako Števko rozprával skoro celý čas vtipné veci :-).

2. a 3. Povedala nám, že má rada obzeranie pamiatok v meste. Preto sa jej páčilo nielen v Liptovskom Mikuláši, ale aj napr. v Levoči. Peťka rada chodí na výlety.

Ďakujeme všetkým za odpovede a za účasť na výbornom výlete v Liptovskom Mikuláši :-).

Marcelka S. a Ľubomír H. 

"Človek ako tajomstvo, treba ho lúštiť po škatuľkách, otvárať" F.M. Dostojevskij

Nechceme len diskutovať, chceme hlavne konať.

"Sial zdravé zrno i pestrofarebné semiačka a dnes sú plné klasy a kvitnú prekrásne kvety."

Už vieme, že Maťka pred pár dňami úspešne urobila ďalšiu štátnicu.

Skúsená redaktorská dvojica časopisu Klubčík J špecializujúca sa na písanie kvalitných a výpovedných ankiet J J položila niektorým členom Partie z DK túto otázku.

Druhý máj bol tohto roku slnečný, prívetivý. Števko Miščo to asi pred cca mesiacom tušil, keď všetkých pozval na opekačku na Bankove.

Pôjdeme na výlet do Černobyľu? :-)

Môj príspevok je podnietený radosťou z detského prežívania, čara prírody a života na dedine :-). Keď sa tieto tri svety spoja, je to skvelé :-). Teraz rovno k superzážitku :-).

V sobotu som mala tú česť posedieť si s dámami Holentovými :-) pri káve (a inom občerstvení) v Slávii :-).

Naše zariadenie je umiestnené medzi domami so záhradami v rodinnej štvrti, čo mu okrem príjemnej atmosféry prináša aj susedstvo s jednotlivými obyvateľmi okolitých domov a záhrad/susedmi.

Predstavte si, milí členovia Partie z DK, že námetom môjho príspevku bude obchodná záležitosť!

V tomto období sa venujeme hľadaniu a spoznávaniu základných škôl, ktoré začlenili do kolektívu svojich žiakov (tzv. bežných detí, resp. detí bez zdravotného postihnutia) aj deti so zdravotným postihnutím.

Slovensko potrebuje komplexnú, systematickú zmenu, aby sa inkluzívne vzdelávanie stalo realitou.

V piatok 12.7. sme cestovali na festival Európske ľudové remeslo v Kežmarku (už štvrtý rok). Šli sme z Košíc rýchlikom do Popradu v zložení Ľubka, Daniel, ja s Jankom (synom), Ľubomír, Adam, Natálka s asistentkou Dankou, Maťka s Ľudkou, Gregor, Mišo s mamkou. Autom šli Majko s Jančim, pani riaditeľkou a známou dvojicou Vladko-Kaja.

Predposledný augustový víkend som strávila v malebnom prostredí Silickej planiny pod hradom Krásna hôrka. Konalo sa tam Stretnutie ľudí dobrej vôle.

Kto navštívi Bojnický zámok, má čo obdivovať. Nielen jeho krásu a čaro, ale aj jeho príbeh.

Článok je o Luisovi, nástupcovi slávneho Kariho.

Inklúzia znamená prítomnosť, účasť, úspech a šťastie všetkých detí.

Táto škola sa zúčastnila programu Škola inkluzionistov Nadácie pre deti Slovenska, ktorý podporuje školy v príprave na inkluzívne vzdelávanie.

V októbri bola naša Partia z DK pár dní spoločne v Bratislave kvôli konferencii a mapovaniu škôl.

Je to výrok presne na tému vnútorného presvedčenia človeka.

V októbri minulého roku sme sa zúčastnili medzinárodnej konferencie Psychológia inkluzívnej školy.