My a sociálna práca

Kolektív našej organizácie považuje sociálnu oblasť za veľmi dôležitú a veľmi bohatú. Sociálna oblasť je v spoločnosti na to, aby sa skrze ňu ľudskosť uplatňovala vo všetkých potrebných situáciách (nemyslíme si, že v niektorých situáciách sa ľudskosť uplatňovať nemá, ale je iné pracovať so strojmi a iné s ľuďmi), odzrkadľuje vyspelosť spoločnosti.

Sociálna oblasť je oblasť, v ktorej sme našli svoje poslanie, poslanie podávať pomocnú ruku tým, ktorí ju potrebujú. Nie je vôbec jedno, akým spôsobom sa pomáha, ako sa k človeku odkázanému na pomoc pristupuje, aký pohľad naňho máme. Pomáhajúci prístup musí byť založený na partnerskom vzťahu, na „ozajstnosti“ (formálna pomoc nie je pomoc), na precítení potrieb a situácie toho, ktorý je na pomoc odkázaný. Nie náhodou sa hovorí o „umení pomáhať“. Poznáme určite všetci príklady činnosti, ktorá sa ako pomoc len tvári, má úplne iné motívy ako skutočnú pomoc druhému. Vtedy to býva smutné, pomáha však uvedomenie, že každý koná tak, ako je schopný veci vidieť. Nechceme byť v tomto príspevku konkrétni v zmysle uvádzania príkladov, ani osobní, ale jedného človeka spomenieme. Z toho dôvodu, že sme mali možnosť sa zúčastniť niekoľkých dobrých vzdelávacích aktivít, v rámci ktorých PhDr. Miroslav Cangár  veľmi výpovedne a vystihujúco pomenoval rôzne prístupy ľudí v rámci pôsobenia v sociálnej oblasti. Zámerom príspevku nie je písať o ňom, len o obsahu toho, čo nám prezentoval (jednej časti, celé by sme to v príspevku nedokázali obsiahnuť). Ide o pomenovanie a charakteristiku štyroch rôznych prístupov k zdravotnému postihnutiu.

1. Charitatívny prístup
2. Medicínsky prístup
3. Sociálny prístup
4. Ľudsko-právny prístup

Pán Cangár dáva jednotlivé typy prístupov do kontextu s vývojom sociálnej práce v strednej Európe, do kontextu s tým, aký spôsobom bola spoločnosťou poskytovaná pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím, resp. ako spoločnosť k ľuďom so ZP pristupovala.

1. Charitatívny prístup opisuje obdobie v spoločnosti, kedy sa o ľudí so ZP starala predovšetkým charita. Spoločnosť ešte nemala sformovaný iný typ starostlivosti. Postoj ľudí pôsobiacich v charite k ľuďom so ZP vyjadruje výrok: „Chudáci ľudia, mohli by sme im pomôcť, keď chceme...“. Spoločnosť ešte necítila poskytovanie pomoci ako svoju povinnosť a zodpovednosť. Ľudia so ZP v tom období boli objektom len súcitu. Pomoc sa poskytovala len dobrovoľne.
2. Medicínsky prístup opisuje obdobie v spoločnosti, kedy ľudia so ZP boli objektom zdravotníctva, ktoré sa na nich dívalo ako na pacientov, chorých, prípadne poškodených. Výrok vyjadrujúci postoj k ľuďom so ZP je nasledovný: „Chudáci ľudia, mali by sme ich vyliečiť, aby mohli participovať...“. Spoločnosť v tom období bola presvedčená, že najlepšia forma pomoci ľuďom so ZP je snaha o ich vyliečenie – neprestajná diagnostika, terapia (hlavne rehabilitácia). V tom období bolo nepredstaviteľné, aby sa ľudia so ZP pokúšali žiť aktívne a samostatne.
3. Sociálny prístup je charakteristický tým, že sa prejavujú v spoločnosti snahy o odstraňovanie bariér v prostredí, aby sa ľuďom so ZP umožňovala participácia na živote spoločnosti. Pomáhajúci ľudia poukazujú na nie dobrú organizáciu spoločnosti, v dôsledku čoho ľudia so ZP čelia prekážkam a bariéram, ktoré im bránia v účasti na prirodzenom fungovaní spoločnosti. Výrok vyjadrujúci prístup v spoločnosti k ľuďom so ZP je nasledovný: „Potrebujeme eliminovať bariéry a zabezpečiť participáciu ľudí so zdravotným postihnutím.“
4. Ľudsko-právny prístup je charakteristický vnímaním zdravotného postihnutia ako prirodzenej ľudskej rozmanitosti. Spoločnosť vníma ako základnú pravdu skutočnosť, že byť človekom znamená veľké množstvo možností – rôzne spôsoby myslenia, videnia a pohľadov, komunikácie,... Výrok charakterizujúci tento prístup je nasledovný: „My, osoby s alebo bez postihnutia sme súčasťou spoločnosti a máme rovnaké práva a povinnosti.“ Dôraz je kladený na rovnaké príležitosti, nediskrimináciu a participáciu v spoločnosti. Aplikuje sa politika na zvyšovanie povedomia.

Nedá sa nevšimnúť si, že aj keď jednotlivé prístupy sa dávajú do súvislosti s vývojom spoločnosti v čase, tak aj dnes sa vyskytujú v sociálnej oblasti všetky typy prístupov. Charitatívny ani medicínsky prístup zďaleka nevymizol. Keďže je potrebné, aby všetci jednotlivci aj organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti neustále na sebe pracovali, napredovali v oblasti vnímania potrieb ľudí odkázaných na pomoc, v oblasti prístupu k druhému, my sa nad sebou, svojou prácou, svojim prístupom, dôvodmi pôsobenia v sociálnej oblasti zamýšľame, a snažíme sa dozrievať na stále zrelších pomáhajúcich pracovníkov. Chceme napomáhať uplatňovaniu ľudsko-právneho prístupu v našej milej slovenskej spoločnosti.