Časopis Klubčík

 Boli sme v Bratislave. Páčilo sa mi. 

Do Bratislavy chodievam s kamarátmi z Inklubu pravidelne už niekoľko rokov. 

Milí priatelia, vážení čitatelia časopisu Klubčík, predovšetkým fanúšikovia herca, zabávača, speváka, moderátora a režiséra, pána Petra Marcina, seriálu Susedia a relácií Uragán a Neskoro večer, ale aj vy ostatní, hlásim sa o slovo so svojím ďalším článkom.

 Do Talianska sme sa chystali ísť už v roku 2020. Vtedy som sa učila aj základy taliančiny, aby som sa tam vedela dohovoriť. 

Minulý rok koncom augusta som šla s rodinou do Červeného Kláštora.

   Nikdy som si nemyslela, že moji rodičia odídu tak skoro. Vždy boli mojím zázemím, oporou a bezpečím. 

 Milí priatelia, vážení čitatelia časopisu Klubčík, vítam vás pri čítaní môjho nového článku.

 V júli som šiel na výlet s kamošom Robkom, jeho sestrou Miškou a Borisom. Boli sme v „Zavacke“ (Závadka nad Hronom, pozn. red.).

Bariéry som si začala viac všímať pred vyše dvoma mesiacmi. Niektoré som si všimla už aj minulý rok. Bolo to preto, že sa o tom často hovorí v Inklube. 

 Milí priatelia, vážení čitatelia nášho, ale pevne verím, že aj vášho časopisu Klubčík, opäť nastal čas, keď k vám prichádzam so svojím článkom.

   Letieť do Švajčiarska bolo už dávno moje prianie. Splnilo sa mi tento rok, keď som 2. apríla letela s mamkou a jej dvomi sestrami z Košíc rovno do Zürichu. 

Milí priatelia, možno si pamätáte na televíznu reláciu Anderov rebriňák.