Mám rada cestovateľské kino

Pôjdeme na výlet do Černobyľu? J J

Mám rada cestovateľské kino, ktoré organizuje kino Úsmev každý mesiac, zvyčajne druhý alebo tretí utorok večer. V máji bol na programe Černobyľ, resp. výbuch jadrovej elektrárne v r.1986 a súčasný stav tohto miesta. Informácie sprostredkoval mladý muž, ktorý sa v Černobyle nachádza často, a vodí tam aj turistov. Do kina som šla s manželom a so svojim dobrým známym Peťom Čisárikom (menujem ho preto, lebo nás nielenže už dlho sleduje cez facebook, ale nás nedávno pozval aj na prehliadku Historickej radnice; on ma naučil chodiť na cestovateľské kino). Sedeli sme vpredu, so záujmom sme sledovali výklad, mladý muž rozprávajúci o Černobyle občas položil publiku otázku, napr. či tú tému sledujeme, či tam niekto už bol,... Keď rozprával o jadrovom výbuchu, položil otázku nám divákom, že čo si myslíme, čím sa jadrový výbuch má hasiť. Padali rôzne návrhy, pamätám, že niekto kričal „pieskom“, niekto kričal, že“neviem, ale vodou určite nie“, atď. Mladý muž čakal na odpovede a ešte raz sa spýtal: „No, vie niekto, čím sa to má hasiť?“ A tu sa ozval zozadu jasný dievčenský hlas (na celú sálu ho bolo počuť), ktorý s presvedčením povedal: „No predsa hasičským prístrojom!“ V sále sa ozval chichot, nie preto, žeby sa niekto smial z nesprávnosti odpovede (lebo kto sa ,môže považovať za odborníka na jadrové výbuchy J), chichot sa ozval kvôli istote v hlase dievčiny, ktorá sa prejavila aj v slovách „NO PREDSA hasiacim prístrojom!“ Hneď, ako som počula túto odpoveď zozadu z tmy, naklonila som sa k manželovi a vravím mu, že je tu určite Peťka Sadloňová, lebo to je jej spôsob prejavu. Manžel sa začudoval, aká som si istá z jednej vety. V ten deň sa mi už nepodarilo zistiť, či tam Peťka naozaj bola. Na druhý deň som však uvidela v práci Lukyho a spýtala som sa, či nebol večer na cestovateľskom kine aj s Peťkou. A on vraj áno J. Spoločne sme ešte raz ocenili Peťkin prínos k veselej atmosfére v kine, ktorý nakoniec  rozprúdil debatu na tému Černobyľu aj v našom zariadení J. Zaznačila som odpovede tých členov našej partie, ktorí sa vyjadrili nielen k výbuchu jadrovej elektrárne, ale aj k otázke, ktorý spôsob výroby elektriny považujú za najlepší, najbezpečnejší, najšetrnejší voči prírode.

Luky: téma Černobyľu ho veľmi zaujíma, videl viaceré dokumenty o Černobyle, pamätal si, že 26.4. je každoročné „výročie“ výbuchu elektrárne. Príčinou výbuchu bolo nedodržanie bezpečnostných zásad v prevádzke. Táto nešťastná udalosť zásadne ovplyvnila Lukyho postoj k jadrovým elektrárňam – je presvedčený, že nie je dobré získavať elektrickú energiu týmto spôsobom.  V každom prípade by však chcel toto miesto raz navštíviť, ako turista, výletník, nemá však zatiaľ spoločníkov. Spomenul napr. Miša – Majkovho asistenta, s ním by vraj rád Černobyľ  spoznával. Ale aj s inými, čím väčšia partia, tým vraj lepšie J. Možno by sa mohol začať písať zoznam záujemcov o výlet do Černobyľu spolu s Lukym J. Záujemci sa môžu hlásiť J.

Majka: tiež dostala otázku na tému Černobyľu, k čomu sa vyjadrila nasledovným spôsobom: „Nechcem, aby si so mnou robila rozhovor.“ J J Musím dodať na vysvetlenie, že Majka práve niečo varila či piekla, a je všeobecne známe, že sa nerada sústredí na viac vecí naraz. Takže som sa neurazila, len pobavila J J.

Pali: tiež videl viaceré dokumenty o Černobyle, zaujalo ho, ako sa s tým výbuchom príroda dobre vysporiadala. Žije tam veľa zvierat, Pali si zapamätal, že zvieratká žijúce pri zemi sú viac zasiahnuté žiarením ako zvieratká lietajúce J. Všetko sa zazelenalo, ale pestovať poľnohospodárske plodiny sa tam nesmie.

Slavko: na otázku, či vie niečo o Černobyle, odpovedal: „Neviem.“ K tomu musím spomenúť, že Slavko vie o mnohých zaujímavých miestach, má rád Krásnu Hôrku a trápi ho, že vyhorela, páčil sa mu gotický kostolík v Ružomberku, a pod. J.

Ľubka: rozprávala o svojej babke, ktorá bývala 20 km od Jaslovských Bohuníc. Z balkóna izby mala Ľubka výhľad na elektráreň, na tie čudné komíny. Od malička sa teda mala príležitosť zamýšľať nad jadrovou elektrárňou. Uprednostňuje iné formy elektrární – vodné, slnečné, veterné,.. Podľa nej by bolo najlepšie, keby si každý vedel  alternatívne zabezpečiť na svojom pozemku výrobu takej dávky elektriny, akú spotrebuje. Napr. kto má potôčik, mal by vodnú elektráreň. Do Černobyľu ísť nechce, ani s Lukym J.

Janko P.: videl tiež dokumenty o Černobyle, jeho názor na jadrové elektrárne to však negatívne neovplyvnilo. Elektrina takto vyrábaná je lacná, nedá sa to ani porovnať so solárnou energiou (nákladmi na výrobu). Je však proti ťažbe uránu v blízkosti miest. S Lukym do Černobyľu tiež nepôjde (Luky neplačte J), lebo má manželku a deti J (niežeby ho nepustili, Janči sa nechce dať dobrovoľne ožiariť, resp. vystaviť riziku ožiarenia).

Miško K.: tiež ho zaujíma Černobyľ, uprednostňuje jadrovú energiu pred spaľovaním čierneho uhlia v elektrárňach. Za najlepšie riešenie považuje solárnu energiu, všade by mohli byť solárne panely, aj na strechách panelákov. Do Černobyľu by aj šiel (aj s Lukym), zaujíma ho totiž, ako vyzerá zem bez ľudí J J.

Majko: uprednostňuje vodné elektrárne, do Černobyľu by išiel, s Mišom ,aj s Lukym, aj s Ľubomírom J J (zoznam sa rozrastá J).

Ľubomír: Do Černobyľu by išiel na výlet hoci aj hneď, vôbec by sa nebál, lebo tam pôjde s Majkou Dubeckou a ona ho ochráni J J (aj pred rádioaktivitou J J). Ale aj s ostatnými by šiel, nielen s Majkou.

Môžem skonštatovať, že každý opýtaný kolega mal iný názor na ekologické riešenie produkcie elektriny. Porozprávala som sa o tom s manželom, ktorého táto téma tiež zaujíma, a vo fyzike sa vyzná (pracuje na Oddelení kozmickej fyziky SAV). Skonštatoval, že každý spôsob výroby elektrickej energie má svoje veľké nevýhody. Vodné a veterné elektrárne devastujú prírodný terén, resp. vodné toky, okrem toho nie každá krajina má veľa riek či veterné prostredie (napr. Rakúsko má veľa vodných elektrární, lebo má bohaté rieky a potoky, a je zásadne proti jadrovým elektrárňam), veterné elektrárne sú použiteľné v krajinách ležiacich na pobreží Atlantického oceánu. Solárne panely nevyprodukujú ani zďaleka toľko energie, koľko potrebujeme, slnko v noci nesvieti a častokrát je zamračené aj cez deň. Jadrové elektrárne (vo Francúzsku je ich 75) sú efektívnym producentom energie, ale rádioaktívny odpad zamorí prostredie iným spôsobom (keď ho musia uložiť do hlbín zeme, prípadne inde), okrem toho mnohých ľudí straší možný výbuch jadrovej elektrárne a jeho rozsiahle následky (k čomu by pri dodržiavaní bezpečnostných opatrení nemalo dôjsť). Komíny jadrových elektrární sú však tiež dôvodom proti tomuto typu elektrární, vyzerajú desivo (môj názor), darmo má človek na záhrade kvety a stromy, ak má v pozadí také čudo. Takže môj manžel skonštatoval, že všetci ozajstní ochranári upozorňujú, že najlepšie pre prírodu, planétu (a teda aj pre nás) je spotrebovať čo najmenej elektriny, teda šetriť. To je najekologickejšie riešenie.

Tak nech sa nám spoločne v obmedzovaní spotreby elektriny darí J.

Príspevok ukončím žartovne - malým zhrnutím súčasných záujemcov o výlet do Černobyľu v blízkej  budúcnosti: Luky, Ľubomír, Majka Dubecká (tá ide z rozhodnutia Ľubomíra J), Majko, Mišo. Tí, ktorí nedostali príležitosť prejaviť svoj záujem, sa môžu hlásiť osobne na Ťahanovských riadkoch 23 na druhom poschodí J J.

Marcela Strhárská