Úvaha o človeku, o večnej túžbe po šťastí

Marián sa vo svojom príspevku hlboko zamyslel nad človekom :-). Prečítajme si, nad čím všetkým rozmýšľa, a aký je podľa neho najlepší recept na šťastie :-).

„Človek ako tajomstvo, treba ho lúštiť po škatuľkách, otvárať“

F.M. Dostojevskij

Kto je to človek? Pojem „človek“ sa dá definovať rôznymi spôsobmi. Isté však je, že tento živý tvor je zo všetkých živých tvorov najviac odtrhnutý od prírody. Od zvierat sa líši predovšetkým troma vlastnosťami: myslením, rečou a písmom.

Človek je veľmi nevyspytateľný a rozporuplný. Je to tvor zvedavý a neuspokojivý. Svojim rozumom objavuje a spoznáva nové veci a javy. Má mnoho pozitívnych vlastností, napríklad pomáha druhým, stará sa o prírodu, čistí životné prostredie, zveľaďuje prostredie v ktorom žije, snaží sa zdokonaliť všetko okolo seba. Avšak často krát koná aj tak, že spôsobuje škody pre celú planétu.

Postupom času má človek stále väčšie nároky. Neustále hľadá spôsoby, aby si uľahčil život. Chce byť stále dokonalejší. Túži spoznávať nových ľudí a svet. Učí sa prekonávať prekážky každodenného života. Niekedy však nastáva situácia, kedy sám nevie čo chce. Preto sa musí učiť po celý život. S vývojom doby sa človek mení v názoroch a pohľadoch na veci. Stáva sa múdrejším a dokáže viac vecí chápať, inak k ním pristupuje. Dáva si vyššie ciele a túži dosiahnuť viac.

Každý človek má rôzne osobitosti. Vo všeobecnosti je možné povedať, že má dobré a zlé vlastnosti. V každom niečo prevažuje. Závisí to od viacerých faktorov, napríklad od genetiky, od výchovy, od prostredia, v ktorom konkrétny človek žije, apod.

Aký som ja? Mám aj ja v sebe určité tajnosti? Určite áno. Musím ich mať. Mám veľa dobrých ale aj veľa zlých vlastností. Tak ako každý iný. Pravdou je, že o tých dobrých hovorím radšej. Niekedy sa ku zlej vlastnosti pred hocikým ani nepriznám. Snažím sa ukázať to, čo je vo mne najlepšie, v čom som dobrý a čo chcem v živote dosiahnuť. Niekedy sa mi to nedarí, ale to je myslím si normálne u každého jedinca. Keď som bol malý, nemal som ešte toľko cieľov, koľko mám teraz. Je to logické, pretože vtedy môj rozum nebol ešte taký rozvinutý ako v súčasnosti. Mením sa z roka na rok. Mnoho krát bilancujem spätne svoje skutky a činy a zamýšľam sa nad nimi. Niekedy sa nad sebou zamyslím a položím si otázku „Prečo som nekonal inak?“ Myslím si, že je to preto, lebo v minulosti som mnohé veci nedokázal hodnotiť a posúdiť ako dnes. Tiež si myslím, že postupne spoznávam nové veci a prichádzam na to, čo je pre mňa dobré. Preto konám často inak ako predtým. Z roka na rok sa mi naskytujú nové možnosti a spôsoby akými to môžem dosahovať. Súvisí to aj s vývojom doby a pokrokom vedy a techniky. V dnešnej dobe si už viem podľa svojho vlastného uváženia zhodnotiť a vybrať to, čo chcem robiť. Niekedy je to ťažšie, ale snažím sa naučiť s tým zápasiť.

Myslím si, že bežný človek bude v budúcnosti iný ako dnes. Že bude vedieť lepšie zvážiť mnohé svoje kroky. Aj tie, ktoré v minulosti vykonal. Záleží od toho, čo bude chcieť robiť. Aké bude mať možnosti na vykonanie svojej práce a aké prekážky sa mu postavia do cesty. Zdá sa, že z roka na rok prekážky narastajú. Na druhej strane však spoločnosť ponúka stále viacej možností na to, ako tieto prekážky odstrániť. Je zrejmé, že človek sa bude snažiť dosiahnuť konkrétne ciele pomocou rôznych výdobytkov modernej doby. Je otázne, či pomoc počítačov a rôznych iných technických vynálezov prinesie človeku spokojnosť.

Zmení sa správanie človeka voči človeku? Aké sú medziľudské vzťahy dnes? Aké budú v budúcnosti? Myslím si, že toto je téma vysoko aktuálna, veľmi rozsiahla a veľmi dôležitá. Budúcnosť bude závisieť aj od toho, akí sme dnes a akí budú ľudia v budúcnosti. Ako budú žiť. Ako sa budú správať. Či budú iní ako sú tí dnešní. Závisí to aj od toho, aké budú mať podmienky pre svoju vlastnú existenciu. Je to zložité a veľmi ťažko to vieme dnes predpovedať.

Rád by som vedel, aký postoj budú mať v budúcnosti ľudia k prírode. Či ju budú tak znečisťovať a ničiť ako dnes, alebo ju budú viac chrániť. Závisí to taktiež od životných podmienok, aké budú mať. Taktiež aké budú mať prostriedky, ktorými budú chcieť dosiahnuť svoje ciele. Veľmi dôležité bude aj to, čo budú chcieť docieliť. Budú chcieť konať pre dobro?... Neviem.

Zaujímalo by ma, ako to bude so životným prostredím. Akými prostriedkami ho budú chrániť? Čo pre to urobia? Budú to chcieť to urobiť? Verím, že áno. Bude pokračovať znečisťovanie riek, jazier, morí a oceánov? Tu môžeme hovoriť o celosvetovom probléme. Musíme sa zamyslieť nad tým, koľko vzácnych rastlín a živočíchov vyhynulo pre ľudskú nedbanlivosť a ľahostajnosť. Koľko vzácnych druhov rýb by sme mohli dnes mohli mať, keby ľudia boli v minulosti opatrnejší. Smutným príkladom je medvedík Koala, ktorý v dnešnej dobe takmer vyhynul. Žije už len v malom počte v Austrálii a na Novom Zélande. Taktiež Slon africký, ktorého môžeme vidieť už len zriedkavo v niektorých zoologických záhradách.

Málo si uvedomujeme, že k znečisťovaniu životného prostredia dochádza aj v bežnom živote. Niektorí ľudia odhadzujú odpadky mimo smetných nádob, niektorí zas vyvážajú smeti do prírody, iní odhadzujú ohorky cigariet na zem,..

Myslím si, že človek je tajuplná bytosť, ktorá má veľa tajomstiev a túžob. Otázkou zostáva, aké sú a aké budú túžby človeka. Čo chce človek v súčasnosti a v budúcnosti dosiahnuť. Či to bude chcieť dosiahnuť len pre seba, pre svoje okolie alebo pre všetkých ľudí na tejto Zemi.

Aké sú vlastne predstavy človeka o šťastí? Kedy je človek šťastný? Čo znamená byť šťastným? Každý z nás poníma šťastie ináč. Pre každého znamená niečo iné. Je to prepojené s cieľmi, ktoré konkrétny človek má. Aké sú jeho ľudské hodnoty, na čo sa orientuje. Niekomu ku šťastiu stačí málo, niekto očakáva viacej.

„Šťastie“ je pojem, ktorý sa podobne ako pojem „človek“, dá vysvetliť rôznymi cestami. Záleží od toho, komu to vysvetľujeme. Ako dokáže určité veci pochopiť. Ako im rozumie. V akom prostredí sa formoval. Aký má vek. Čím je človek starší, jeho predstavy o šťastí sa menia a sú primerané jeho veku. Ďalším faktorom sú aj finančné možnosti konkrétneho jedinca, lebo mu predurčujú ciele, ktoré chce dosiahnuť, a či na ne vôbec má. Keď je človek mladší, túži spoznávať veci aj mimo svojho domova. Chce spoznávať neznámy svet, láka ho objavovať nepoznané. Čím je človek starší, stáva sa skromnejším, pretože veľa vecí už videl počul a spoznal. Keď sme starší, opäť prirastajú naše srdcia k domovu a k svojej rodine. Je to prirodzené, pretože každý normálny človek má rád svoj domov, hlási sa k nemu, má ho veľmi rád, nedopustí naň. Snaží sa šíriť dobré chýry o svojom domove a krajine.

Existujú aj takí ľudia, ktorí si vysvetľujú šťastie v „negatívnom“ slova zmysle. Niektorí svojich blízkych ohovárajú, nehlásia sa k domovu, nemajú ho radi. Šíria o svojej domovine zlé chýry aj v zahraničí. Iní ľudia si zase pod pojmom šťastie predstavujú, že je to mať veľa peňazí, mať ich iba pre seba a nemusieť sa o ne s nikým deliť.

Najbližšie k šťastiu je podľa môjho názoru človek, ktorý uznáva také ľudské hodnoty ako sú zdravie, láska, vďačnosť, spokojnosť a predovšetkým živá viera.

Čo je to šťastie? Opäť si kladiem túto otázku, aby som sa nad ňou ešte raz zamyslel. Zamýšľam sa nad budúcnosťou. Čo si budú ľudia v budúcnosti pod pojmom šťastie predstavovať. Bude to rovnako ako dnes zdravie a ľudské hodnoty? Alebo to budú falošné hodnoty, ktoré v konečnom dôsledku ohrozujú ľudské zdravie, napríklad honba za majetkom, peniazmi, mocou.

Ako sa budú ľudia v budúcnosti správať? Čo vlastne budú považovať za šťastie? Neviem, ale bude to veľmi zložité. Niektorým ľuďom stačí len veľmi málo k tomu, aby boli šťastní. Napríklad, aby boli zdraví a mali rodinu pokope. Iní ľudia považujú za šťastie napríklad to, keď vyhrajú v športke, keď si dobre tipnú hokejový či futbalový zápas alebo pôjdu do krčmy a peniaze prepijú.

Netrúfam si predpovedať budúcnosť, ale myslím si, že vždy bude tajomná a záhadná. Presne tak ako aj človek. Človek si musí uvedomiť, koľko bude mať síl a aké bude mať prekážky, aby splnil to, čo si predsavzal. Človek často krát mení svoje postoje a názory na vzťahy voči druhým. Hľadá tú najsprávnejšiu cestu, ktorá je väčšinou tŕnistá. Všetci ju musíme zdolať. Musíme urobiť všetko preto, aby naše medziľudské vzťahy a vzťahy človeka k človeku boli čo najlepšie a najprijateľnejšie, pretože veľa vecí sa tým môže zmeniť. K lepšiemu? To uvidíme. Človek sa často krát mýli vo svojich činoch a skutkoch. Je to normálne, lebo ako hovorí známe príslovie „Nikto nie je dokonalý“. Musí udržiavať dobré kontakty s okolím, pretože od toho závisí aj jeho budúce uplatnenie v živote. Musí sa naučiť počúvať rady druhých a počúvať ich názory. Je to jeden z krokov, ako udržať dobré vzťahy medzi ľuďmi. Nikto z nás nevie, kedy bude práve toho druhého potrebovať a ako hovorí ďalšie slovenské príslovie „V núdzi poznáš priateľa“. Vtedy si uvedomíme, čo je to šťastie, keď budeme žiadať pomoc od niekoho druhého.

Musíme sa snažiť vychádzať dobre aj so susednými štátmi, pretože šťastie bude pre mnohých aj to, keď budú môcť slobodne cestovať kamkoľvek chcú a nebudú nikým obmedzovaní. Iný spôsob akým môžeme znázorniť šťastie je skutočnosť, že na našom území je mier. Toto je faktor, ktorý spôsobuje len a len človek. Vojna je nezmyselné, hrubé siahnutie na ľudské životy, ktoré môže uspokojiť len určitú skupinu ľudí (nie celkom normálnych). Vo vojne zomierajú ľudia, ktorí sú väčšinou úplné nevinní a za nič nemôžu.

Existuje mnoho druhov šťastia. Napríklad, keď sa narodí matke dieťa a ona cíti k nemu lásku. Ďalej to môže byť, keď niekto úspešne ukončí svoje vzdelanie a môže sa pripraviť na budúci pokojný život. Šťastím je nájsť si dobrú prácu. Ďalšou ľudskou hodnotou súvisiacou so šťastím je založenie si rodiny. Rodina je najmenšia základná zložka štátu a tá musí dobre fungovať. V opačnom prípade, keď rodina neplní svoje základné funkcie, môže to byť zlé aj pre štát. Existuje veľa bezdomovcov, o ktorých vlastná rodina nemá záujem a mohli by byť užitoční pre spoločnosť. V iných krajinách, napríklad v Londýne, sú takíto ľudia zapojení do verejnoprospešných prác, napríklad čistia ulice.

Život v peknom čistom prostredí prispieva k šťastiu. Pred dvomi rokmi som navštívil Viedeň. Pozorne som si všímal čisté a upravené chodníky a všade naokolo vysadenú zeleň. Videl som tam veľké tabule s nápisom „Naša Viedeň zostáva čistá!“ Ďalší nápis znel: „Máme to vo svojich rukách!“ Nemohlo by to byť aj u nás tak? Myslím si že áno, len u nás sme ešte k tomu nedospeli.

Pocit radosti a šťastia je možné zažiť aj vtedy, keď niekto spraví niečo v prospech iných ľudí a pomôže im. Keď zachráni niekomu život alebo sa obetuje v prospech toho druhého. Šťastím je dobre s ľuďmi vychádzať, aj s tými s ktorými si nerozumieme. Toto sú skutočné hodnoty človeka, ktorým sa takisto líši od iných nižších tvorov.

Ako by sme si mohli navzájom pomôcť na ceste k šťastiu? Je to veľmi zložité. Avšak keď ľudia chcú, dokážu urobiť veľmi veľa. Musíme spojiť všetky sily, aby sme sa navzájom zmenili, lepšie sa voči sebe správali, uznávali správne hodnoty. Musíme sa naučiť oceniť prácu statočných ľudí, ktorí sú pre spoločnosť užitoční a robia dobro pre našu krajinu. Musí sa zmeniť aj naše myslenie, aby sme mohli niektoré veci chápať ináč ako sme ich chápali doteraz. Mali by sme sa učiť aj od dobrých a múdrych ľudí a komunít v zahraničí. Naučiť sa ako sa máme správať, aké hodnoty máme uznávať, čo je pre človeka a svet najdôležitejšie a čoho sa musíme zrieknuť. Vtedy nastúpime cestu k šťastiu, keď budeme k sebe milší a tolerantnejší, keď sa nebudeme musieť báť chodiť v nočných uliciach, keď sa budeme sa môcť slobodne a voľne pohybovať po svete,...

Musíme urobiť maximum preto, aby sa pred vstupom do tretieho tisícročia zmenil pohľad ľudí na svet k lepšiemu. Aby sa ľudia nad sebou zamysleli. Budeme určite spolu dobre vychádzať, keď sa budeme držať hesla „jeden za všetkých, všetci za jedného“. Keď sa zjednotíme v myšlienkach a názoroch. To je základ. Bez týchto hodnôt nás svet nebude akceptovať a my stratíme životné šance na úspech. Bolo by dobré, keby každý človek sa začal zaujímať viac o svoje zdravie, pretože to je jedno z najväčších šťastí v živote každého jedinca. Musíme sa zbaviť rôznych zlozvykov. Zvykli sme si na prejedanie, leňošenie. Mnohí ľudia fajčia. Mnohí dokonca hľadajú šťastie v alkohole a v drogách. Mali by sme prehodnotiť tento negatívny jav a spraviť všetko preto aby drogy na celom svete vymizli. Náš štát môže prispieť k zamedzeniu tak, že zavedie vízovú povinnosť so štátmi, kde sa tieto drogy vyrábajú. Takýmto štátom je napríklad Kolumbia. Menej škodlivá ale veľmi rozšírená droga je alkohol. Najlepšie ho charakterizuje príslovie „ Alkohol je metla ľudstva“. Vo Fínsku a vo Švédsku sa podarilo obmedziť konzumáciu alkoholických nápojov tým, že zdvihli ceny. A dokonca vo Fínsku sa môže vodič, ktorý požil alkohol ocitnúť aj za mrežami.

A ako je to u nás? Mnohí Slováci hľadajú šťastie práve v alkohole. To, že u nás na Slovensku mnohí holdujeme alkoholu je známe aj v zahraničí. Ako to zmeniť? Je to veľmi zložitý problém ale nie je neriešiteľný. Pomohlo by sprísniť zákony, ktoré upravujú podmienky pre výrobu, predaj a požívanie alkoholu. Usmerňovať výchovu v rodine i v škole tak, aby každý človek poznal ohrozenia, ktoré spôsobuje alkohol. Je dôležité aby ľudia sa dokázali rozhodnúť správne, či si alkohol kúpia alebo dajú na inú omnoho prospešnejšiu vec. Niektorí ľudia chorobne túžia po alkohole a nevymenili by ho za nič na svete. Stáva sa to najmä u ľudí, ktorí podľahli tejto „metle ľudstva“ a majú z toho doživotné problémy. Mnohí si neuvedomujú, aký to má vplyv na okolie, predovšetkým na rodinu, na pracovné prostredie a na celkové okolie, v ktorom človek žije. Mnohí ľudia kvôli závislosti na alkohole obetujú aj vlastnú rodinu. Takýto ľudia určite nie sú šťastní.

V poslednom období človeka ohrozujú nové typy závislostí: extrémne trávenie času na internete, pri televízii, pri hraní rôznych počítačových hier. Veľkým problémom je gamblerstvo – hranie hazardných hier.

Kto je to teda človek? Túto otázku nech si zodpovie každý sám, pretože pre každého človeka je dôležitejšie niečo iné. Zrejme je len to, že človek navždy zostane tajuplný a nevyspytateľný tvor.

Marián Kozák