"Pomôžte mi so mnou" - Iné Kafe

Nasledujúci príspevok je o našom hlbšom prežívaní (poniektorých nás - členov partie z DK – Marcelky, Majky, Ľubky) dôležitých skutočností dnešného sveta, ktoré podmieňujú kvalitu života každého z nás.

V poslednom čase si môj manžel a môj syn obľúbili skupinu Iné kafe, ktoré bolo pre mňa trochu prekvapivé svojou zvláštnou dynamikou. Trošku som frflala, že v aute aj doma nám „hučí“ dokolečka táto skupina, keď mi raz manžel povedal, nech dobre počúvam, čo spievajú. Zaostrila som pozornosť, keď išla práve pieseň „Pomôžte mi so mnou“. Zrazu som precítila, čo tou piesňou spevák Vratko Rohoň „kričí“ do sveta. Táto pieseň hlboko vyjadruje prežívanie mnohých ľudí, zvlášť mladých, ktorí vstupujú do sveta dospelých. Tiež som si veľmi intenzívne prešla etapu života, kedy som to cítila úplne ako Vratko Rohoň :-). Nezmyselnosť sveta, v ktorom je dovolené ubližovať druhým, prírode, myslieť len na seba,... Cítila som to rôzne, raz ako vzburu, raz ako hnev, raz ako smútok, inokedy ako bezradnosť. Trvalo to istý čas, kým som sa dopátrala príčin tohto „nezmyselného sveta“  a riešení pre mňa, ako v tom všetkom zmysluplne žiť. Pátrala som veľmi intenzívne, ako o život. Našťastie existuje zákon, vďaka ktorému ten, kto naozaj hľadá, nájde... Našla som odpovede, prečo je dovolené konať ľuďom na tomto svete podľa vlastných chcení, aj keď nie sú práve najlepšie. Zistila som aj to, že existuje jeden návod na to, ako sa dá v takom svete zmysluplne žiť.  Spočíva v nutnosti obrátiť sa na najvyššie Dobro, na najvyššiu Lásku, na najvyššiu Múdrosť, na najvyššiu Silu – na Stvoriteľa...Najvyššia Múdrosť, ktorá je zároveň aj najvyššou Silou, nám ukáže spôsob, ako si poradiť v dnešnom svete s čímkoľvek, a dá nám na to aj silu. Samozrejme, život človeka na Zemi nikdy nebude skutočnou prechádzkou rajom, ale nie sme tu preto. Sme tu, aby sme spoznali zmysel toho, čo sa na Zemi deje, aby sme zistili, že pokorná prosba o silu a múdrosť v rôznych situáciách bude vyslyšaná,..., že dnešný svet je „školou“, v ktorej sa rozhodujeme, akými sa staneme... pomáhajúcimi alebo sa sťažujúcimi... tvorivými a budujúcimi alebo deštruktívnymi a narušujúcimi...aktívnymi alebo pasívnymi...či budeme svetu na úžitok alebo mu budeme na ťarchu... O tomto všetkom sa rozhodujeme na našej milej Zemi, a preto dnešný svet nie je vôbec nezmyselný, len veľmi „pestrofarebný“. Dôležité je si uvedomiť, že aj my rozhodujeme svojím konaním o stave dnešného milého sveta. Na záver ešte jedna dôležitá skúsenosť: nestačí poprosiť o pomoc raz, nestačí sa raz pomodliť, a následne skonštatovať, že to nepomohlo. Nič nám nepadá z neba zadarmo, žiadny vzťah, a už vôbec nie vzťah so Stvoriteľom. Človek potrebuje na ňom pracovať, posilňovať ho, a keď sa vzťah k Stvoriteľovi stane ozajstným, vtedy sa nám zmení život. Vtedy precitneme, pochopíme, uvidíme všetko to, čo málokto vidí :-) (citácia z piesne „Zvonění“ od Pŕíbuzných).

„...Neviem, neviem, čo s tým,

    Asi si už vážne neporadím.

    Pomôžte mi so mnou, pomôžte mi so svetom
    a pomôžte mi nájsť tú správnu cestu za svetlom,
    pomôžte mi pochopiť a pomôžte mi hneď,
    rýchlejšie než skončí tento nezmyselný svet....

... Preto kašlem na to, ostávam na kraji,
    a neviem teda ako vy, kto chce, nech sa pripojí...“

                                                                   Text „Pomôžte mi so mnou“ , Iné kafe

P.S. Stačí len chcieť...prekážky, problémy (aj zdravotné) sú tu len na to, aby nám ukázali, čo je v živote podstatné.

https://www.youtube.com/watch?v=lPf-iuiiTbE    (verzia - už nie rebelská, ale sťaby prosiaca )

https://www.youtube.com/watch?v=iOorVx7hSxY   (prvá verzia - rebelská :-))

https://www.youtube.com/watch?v=OdDyx3Ewfgk

                                                                                                    Marcela Strhárská

 Čo každý človek najviac potrebuje? Nájsť sa. Objaviť zmysel života, prečo je na tomto svete, nájsť  cestu, po ktorej má kráčať. No naše vnútro je komplikované, často sa nevieme vyznať sami v sebe a tak potrebujeme niekoho, kto by nám pomohol... otvoriť oči a vidieť.

Vidieť, čo je v živote najdôležitejšie. Vidieť svoju vlastnú hodnotu, i to, akí vzácni sú ľudia, s ktorými sa stretávame, vidieť krásu okolo seba... Je prirodzené, že človek vidí množstvo problémov, negatívnych  vecí. Môže nás to viesť k depresii, hnevu, strachu, ale môžeme to zobrať ako výzvu a bojovať. Môžeme sa dívať na veci z rôzneho uhla.  Je na nás, my sa rozhodujeme, ako zareagujeme. A  potrebujeme sa učiť tomu, aby sme učinili vždy tú správnu voľbu.

Potrebujeme človeka, ktorý svojou vnútornou energiou poukazuje na to, že sa oplatí bojovať a namáhať... Keď padnem, keď som znechutená a smutná, potrebujem niekoho, kto mi  podá ruku a povie - poď ďalej, máš na to. Ty to dáš! Don´tgiveup! Človeka, ktorý by mi veril.

A potrebujeme sa naučiť aj ďalšiu vec – že kde je vôľa, tam je cesta. Nič nie je nemožné. (to sme už zistili, však, milá Partia z DK :-) ) Často krát problémy ani nie sú také veľké, ako sa nám zdajú.  Niekedy nám môže pomôcť jediná trefná veta od človeka, ktorému na nás záleží.

Veľkým problémom dnešných ľudí, hlavne mladých, je aj to, že sa správajú podľa toho, ako im diktujú iní. A vôbec si to neuvedomujú. Hovoria o nezávislosti a pritom sú závislí... na mienke iných ľudí. Na tom, čo si pomyslí šéf, kamarát, kolega o tom, čo povedia alebo urobia. Nevedia konať v slobode – robiť veci pre to, že sú presvedčení, že je to dobré. Tomu sa potrebujeme všetci učiť.

Zamyslela som sa nad tým, čo je dôležité pre pomáhajúce profesie... Aký by mal byť človek, ktorý chce pomáhať.  Najdôležitejšie je, aby on sám bol charakterným a nadšeným človekom, ktorý vie, čo chce. Aby mal vieru v Boha, v iných, aby veril aj sebe...  Mal by učiť ľudí, aby sa nebáli snívať a pomáhať im napĺňať ich sny, nájsť ich vlastné  schopnosti a dary, jedinečnosť a dodávať im odvahu  prekonávať svoje hranice.

Človek potrebuje objaviť, čo dáva jeho životu  zmysel. Sme tu pre to, aby sme sa bavili, jedli, užívali si? O tom je život?  Nie, sme tu, aby sme splnili úlohu, ktorú každý z nás na tomto svete má. Nikto tu nie je náhodou, zbytočne alebo omylom. Sme tu na to, aby sme milovali a boli milovaní. Tiež je dôležité viesť ľudí k pochopeniu toho,  že ich vlastné šťastie spočíva v sebadarovaní. A ešte jedna vec mi napadla. Častým problémom je, že ľudia sa porovnávajú s druhými... No potrebujeme sa naučiť, že  nejde o to, či som ( aj to možno len vo svojich vlastných očiach) lepší, ako iní, ale je dôležité, že som lepší, ako som bol včera.

Vážim si ľudí, ktorí mi pomohli NÁJSŤ SA , stále stoja pri mne a vedú ma ďalej za svetlom... Zo srdca im ďakujem. Chcem byť aj ja človekom, ktorý má pred sebou jasný cieľ, a pomáhať aj iným objaviť tú správnu cestu, po ktorej majú kráčať.

                                                                                                     Mária Dubecká

Táto pieseň núti človeka zamýšľať sa nad tým, do akej miery a akými všelijakými spôsobmi sa ním spoločnosť  snaží  manipulovať a ovplyvňovať ho.  Je potrebné, aby ľudia mali vlastný názor na svet okolo seba. Je to o vstúpení si do svojho vnútra, o spájaní sa s ľuďmi podobného zmýšľania, pretože keď si budú ľudia navzájom pomáhať,  môžu pomôcť aj svetu okolo. Je potrebné nahliadnuť do svojho vnútra čo najskôr. Výzor, peniaze, kariéra, moc – to nie sú skutočné hodnoty, treba hľadať hlbšiu pravdu – ťažšiu cestu pre to, aby bol človek spokojný. Život nie je šablóna, ktorú nám určuje spoločnosť, život je taký, aký si ho človek urobí, a k tomu potrebuje pomoc ľudí, ktorí to chápu a zmýšľajú rovnako, pretože takto môžu krok za krokom prispievať k lepšiemu, SVETLEJŠIEMU svetu. Prvým krokom k tomu musí byť vedomé uvedomenie si toho, že pomoc potrebujem. Od koho a akú? Myslím si, že duchovnú, nech už je v akejkoľvek forme – viera  v Boha, lásku, pravdu, viera v seba, viera v krásno, dobro, .. dáva človeku istotu spokojného života, kedy je schopný vyrovnať sa so všetkými nástrahami života a žiť tak, ako chce a nie tak, ako mu to „svet“ prikazuje. Preto sa človek nemá obávať rozprávať o svojich pocitoch s druhými, nemá v sebe dusiť pocity, ako sú zlosť a hnev, ale má o tom veľa rozprávať a použijúc moderný slovník, zdieľať  svoje  radosti a starosti s ostatnými.

                                                                                                     Ľubica Benkovská