Vtipný článok o našej partii - autor: Marcelka, občianka milého Slovenska :-)

. Každý jej člen je niečím mimoriadne podarený a vedela by som o tom písať dlho, aj spomínať veľa na všeličo, čo sa mi vynára, keď si na kohokoľvek z partie viac pomyslím. Tým, ktorí našu partiu osobne dosť nepoznajú, nič nepomôže, jej plné čaro neobjavia, lebo je neopísateľné :-). Nič sa nedá robiť, nie každý má také šťastie, aby nás dobre poznal :-). Rozmýšľala som, cez akú konkrétnu situáciu by som mohla našu partiu úsmevne opísať, ktorá situácia je pre ňu najcharakteristickejšia. Usúdila som, že sú to naše spoločné veľké stretnutia/porady, na ktorých sa snažíme diskutovať o spoločných cieľoch, plánoch, činnostiach, ktoré by nás mohli posunúť dopredu na ceste do spoločnosti, aj na ceste svojho osobnostného rozvoja . Nasleduje opis porady Partie z DK (napr. tej, na ktorej sa snažíme riešiť písanie príspevkov do časopisu) z pohľadu tretej osoby – pozorovateľa, ktorý jednoducho opisuje, čo sa v partii deje. K tomu začnem nový odstavec. Upozorňujem, že charakter článku je prispôsobený téme, ktorou je vtipný článok o partii. Popísané skutočnosti nie sú ani náhodou vymyslené, len sú pomenované pre účely objasnenia, prečo sa toľko naša partia musí nasmiať :-). Dáva jej to totiž silu kráčať :-).

Pozorovateľ informuje: Porade/stretnutiu Partii z DK predchádza oznamovanie termínu a cieľu porady jednotlivým členom partie rôznymi spôsobmi. Cez facebook, vymaľovaním plagátiku na nástenku, potom aj telefonicky. Nejde o jednoduchý proces. Niekto dostane za úlohu obvolať neprítomných členov kolektívu do ďalšieho dňa, a keď ďalší deň nastane, oznámi kolegyniam, že nestihol zavolať nikomu. Keď si nájde napriek svojej prezentovanej zaneprázdnenosti konečne čas, väčšinou sa dozvie, že nikto prísť v daný termín nemôže, lebo musí napr.: ísť na rehabilitáciu, ísť do bazéna, nemá osobného asistenta, nemá odvoz, ide na záhradu, ide zohnať dôležité lieky do mesta,.... Dotyčný následne na to navrhne preloženie porady na iný termín, najlepšie na najbližší mesiac. Preloženie termínu v súčasnosti už kolektív neodsúhlasí ( niektorí jeho jednotlivci by odsúhlasili, ale niektoré zaťaté členky kolektívu to kazia). Potom začne obtelefonúvanie jednotlivcov,  dotyčným sa oznámi, že porada bude v pôvodnom termíne  napriek všetkým neprekonateľným prekážkam, že účasť je dobrovoľná, ale termín sa iný nedá. Keď nastane deň a hodina porady, denné centrum je napriek všetkým oznámeným obmedzeniam plné. Každý reční, papá, chichoce sa, hrá stolný futbal, prípadne píše príspevok (čo je super) s prevolávaním na slávu tej veľkej udalosti.  Poniektorí obdivujú, ba aj bozkávajú Kariho. Keď nastane čas začiatku porady, vyzvú sa všetci, aby si našli miesto pri spoločnom veľkom stole.  Tu už ďalej nie je možné nemenovať jednotlivcov, stratilo by sa čaro porady. Keďže niekto stretnutie viesť musí ( a musí to byť osoba dostatočne energická, aby si ju kolektív všimol, a dokonca aj vnímal, čo chce povedať), najčastejšie to býva Marcelka (píše pozorovateľ). Tá dopredu zbiera sily na to, aby všetkých zúčastnených dokázala utíšiť, odviesť ich myšlienky od občerstvenia, futbalu, Rádia Express,..., k podstate stretnutia.  Oslovuje kolektív opakovane s výzvou, aby došlo k stíšeniu, keď sa poteší, že už-už tá chvíľa nastane, ozvú sa jednotlivci (nie všetci, len niektorí), že im treba na wecko, alebo musia ísť na rehabku. Dotyčným sa vyhovie a nastane ďalší pokus o zahájenie porady. Už nikto nepotrebuje odísť, ale viacerí ešte musia diskutovať na rôzne témy, čo je v poriadku, len by to nemuselo byť cez spoločné stretnutie, prípadne ťukajú do mobilu (mobilný internet nemožno zanedbať ani na chvíľu). Vtedy zo zúfalstva (ktoré nemôže dať najavo) Marcelka povie zvýšeným hlasom, že kto nebude ticho nasledujúcu polhodinu, pôjde za dvere. To zvyčajne pomôže. Nastane pomenovanie toho, čo je potrebné kolektívne riešiť, na tejto porade je to  systematickejšie písanie príspevkov do spoločného časopisu. Marcelka pripomenie, že ide o záujmy kolektívu, nie jej (o tom by nehovorila, keby nemala pocit, že sa na to zabúda).  Akonáhle hovorí cca dve minúty, ozve sa Peťo Kráľ s otázkou asi takéhoto znenia: „Ako to, prosím Ťa, myslíš, keď hovoríš o systematickejšom písaní príspevkov?“ Dostane odpoveď, že keď chvíľku počká, všetko sa dozvie. Na druhom konci stola niečo tichším hlasom okomentuje Ľubomír, na čo sa ozve mohutný hlas Peťa, ktorý intenzívne pohrozí Ľubovi, aby bol ticho, lebo uvidí. Marcelka sa pokúsi zaujať členov kolektívu tým, aby navrhli, kto na akú tému napíše príspevok, môže si vybrať hocijakú pozitívnu. Tu sa už opäť dostáva k slovu Peťo, ktorý začne hovoriť o tom, že rozhodne napíše príspevky o športe, lebo športový komentátor nášho časopisu je len on. Oboznámi nás so všetkými nápadmi, ktoré práve má. Keď dohovorí, Marcelka medzičasom stratila väčšinu energiu nemožnosťou dopovedať myšlienku, tak odovzdáva slovo Ľubke. Tá pekne porozpráva, na čo sa teší, a že je to super, že môžeme spolu vydávať časopis. Pomaly sa rozprúdi debata, akonáhle sa však niekomu podarí rozprávať až jednu minútu, ozve sa Ľubomír s neodkladnou záležitosťou – musí sa spýtať kolektívu, či niekomu netreba na wecko. Prípadne oznámi Matúšovi, že mu musí utrieť pre istotu ústa (niežeby potreboval), prípadne nos, čo keby si išiel práve kýchnuť. Poniektorí nazlostene Ľuba okríknu, nech je ticho, najprísnejší na Ľubomíra je Peťo. Aby sme Peťa zastavili vo vyhrážaní sa Ľubovi, povieme mu, nech sa radšej vyjadrí, či by napísal príspevok aj na inú tému, ako futbalovú. Na to Peťo odpovie, že on by sa rád vyjadril, len keby už konečne aj dostal slovo. Na to vypukne smiech (keďže väčšinu času hovoril on), ktorý pomôže partii sa uvoľniť, a začínajú prúdiť nápady. Niečo pekné povie Majka, niečo Karolínka, potom sa ozve Luky, že on by napísal niečo o doprave (prítomní sa chichocú, lebo Luky je známy tým, že skoro na každú otázku dokáže odpovedať tak, aby v odpovedi bola spomenutá doprava a jej významné miesto v spoločnosti :-)). Ozve sa Matúško, svojím zanieteným spôsobom oznámi svoj návrh, ktorý druhých  zaujme. Tu si vezme slovo Majko, a chce riešiť problém s nemotivovateľným členom partie – sťažuje sa, že dostal za úlohu pomôcť napísať príspevok s niekým, koho vraj nie je možné motivovať, a chce vedieť, čo s tým partia urobí. Partia sa opäť chichoce, lebo vie, o koho ide, ale neoslobodí Majka od úlohy, lebo stačí, aby Majko dotyčného doviedol k napísaniu pár viet (konkrétne 10). Evička je vyzvaná, aby povedala, na akú tému napíše príspevok, čo sa skončí tým, že ohúri kolektív svojimi literárno-filozofickými znalosťami, a na chvíľu všetci zmĺknu, lebo na to reagovať sa nedarí nikomu, okrem Jarka. Ten povie do úplného ticha – „to je v pohode“, a všetci vybuchnú smiechom. Peťka A. nadšene podskočí, a vydá veľké a nadšené „áno“, čo tiež všetci príjmu s radosťou nad jej všeobecným súhlasom. Maťka H.  pomáha Marcelke, Ľubke, Majke udržať tému rozhovoru „pri živote“, a vyhlási, že je potrebné konať v prospech budúcich generácií :-).  Čo robia ostatní, doteraz nespomenutí členovia partie? Peťka S. sa k niekomu intenzívne túli; ak je to chlapec, tak ho aj obsluhuje, ponúka občerstvením, a to úplne nahlas, na čo sa mnohí chichocú, a niektorí hnevajú. Vladko sedí vážne na svojej stoličke, tvári sa, akoby sme riešili niečo mimoriadne náročné (z určitého uhla pohľadu má pravdu :-)). Maťko oznamuje kolektívu, že je šťastný  :-)(zlatý chlapec ten Maťko J), Pali vtipne komentuje Peťove a Ľubove vyjadrenia. Marek všetkým oznámi, že on veru nevie, o čom by mal písať. Lucka Š. v pravidelných intervaloch všetko nadšene odsúhlasí, Danka rozpráva prísediacim o tom, čo nové sa deje u nich doma v Skároši. :-) Toto bol opis časti stretnutia, spätná väzba pre náš kolektív. Stretnutie sa končí tak, že tí, ktorí sa snažili ho viesť, sú vyčerpaní, často ich bolí hlava (z neprestajného prerušovania), ale zároveň sú vysmiati. Vysmiati sú všetci :-). Nie je možné sa hnevať na ťažkopádne napredovanie kolektívu, lebo to má svoje hlboké príčiny, tak sa na komplikovanom fungovaní zasmejeme a ideme ďalej :-).

Na záver musím napísať, že spolu zažívame množstvo skvelých zážitkov, to všetci vieme. Najťažší oriešok je zapáliť sa pre niečo, venovať sústredenú pozornosť tomu, čo potrebujú ľudia so ZP riešiť. To sa spolu učíme, dozrievame na ceste za cieľmi. Najviac si na partii vážim nasledujúcu skutočnosť: každý jej jednotlivec má dobré srdce, a preto je naša Partia z DK skvelá. Aj keď niekedy je nešikovná, pomalá, ťažkopádna, ale celkovo je skvelá, super, bomba :-). Máme sa v nej všetci radi :-). Našej partii trikrát hurááá!!!