Konferencia Psychológia inkluzívnej školy - 1.časť

Príspevok z konferencie si dovoľujem začať rekapituláciou základných pojmov o inkluzívnej škole, aby sme sa v tejto téme dobre orientovali. Keď sa spomenie inklúzia alebo inkluzívna škola, hneď sa nám vybavia deti so zdravotným postihnutím alebo deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Je to však podstatne širší pojem.

Ak nás zaujíma definícia slova inklúzia, vieme si ju vyhľadať na internete a nájdeme ich niekoľko. Ja som vybrala nasledujúcu definíciu: Inklúzia znamená prítomnosť, účasť, úspech a šťastie všetkých detí. (Pod pojmom úspech sa myslí niečo, čo ďaleko presahuje rámec testovania vedomostí). Inklúzia je systém vzdelávania, ktorý rešpektuje osobnosť (každého) dieťaťa a  podporuje rozvoj jeho osobnosti. V inkluzívnych školách sa ku každému dieťaťu pristupuje individuálne, dbá sa o intenzívnu spoluprácu s rodičmi. Odlišnosť detí je (každé je odlišné od ostatných, resp. jedinečné) v takýchto školách vnímaná ako príležitosť k rozvíjaniu rešpektu k sebe samému ale aj k ostatným, k rozvíjaniu empatie, tolerancie, ohľaduplnosti, zodpovednosti. Inkluzívna škola je škola, ktorá je otvorená každému dieťaťu bez rozdielu, nevyberá si deti len podľa určitých kritérií .Takto by mali v ideálnom prípade fungovať všetky vzdelávacie inštitúcie.

Keď si robím svoj súkromný "brainstorming" na túto tému, napadajú mi slová: humanizmus, škola s otvorených srdcom, akceptácia, bezpodmienečná láska,... tieto pojmy "skloňujeme", resp. sa snažíme ich aplikovať do praxe ako ľudstvo vo všetkých oblastiach a tak je to správne. 

Vďaka tomu, že sme pred pár týždňami navštívili základnú školu v Záhradnom, vieme uviesť príklad na školu, ktorá funguje inkluzívne. Pôsobia v nej učitelia s otvoreným srdcom, deti sú tam šťastné. V priebehu rokov sa k nim prihlásilo niekoľko detí so zdravotným postihnutím, učiteľský tím urobil všeto preto, aby ich mohli prijať. Debarierizovali vstup do školy, zabezpečili individuálny prístup, školského asistenta,.. K otvorenej škole patrí spolupráca s komunitou - v Záhradnom funguje veľmi pekne.

Skvelý učiteľský tím robí výbornú prácu, zároveň  sú pomerne malou organizáciou, preto zvládajú byť otvorenými zatiaľ každému. Akonáhle by škola prijala viac detí so špec.potrebami, dostali by sa do ťažkostí to zvládnuť. Dôvod by bol jasný - chýbanie systematickej podpory dobrých, otvorených, inkluzívnych škôl štátom, spoločnosťou. Veľké školy v mestách sú v situácii, v ktorej sa inklúzia robiť nedá. Chýba im dostatok zamestnancov potrebných pre realizáciu individuálneho prístupu, chýba architektonicky pripravené prostredie, vzdelávanie je nastavené výkonnostne (potrebujú ísť rýchlym tempom), rodičia proti začleneniu dieťaťa so ZP často protestujú,...

Schéma - kedy inkluzívne vzdelávanie funguje: 

Na schéme, ktorú sme prevzali z konferencie, je vymenované, čo všetko úspešnú inklúziu podmieňuje: 

- dobré vedenie školy, dobrý riaditeľ, dobrí učitelia, ktorí spolupracujú na spoločnej vízii, cieľoch, podpora okolia, najmä rodičov, podporné služby, evalvácia (tak ako sa pracuje v každom modernom podniku, aj v modernej škole je potrebné sledovať, či naša práca postupuje a či ide naplánovaným smerom.),...

Nie je jednoduché byť inkluzívnou školou. Prečo by sa teda o to mali školy snažiť? 

Uvedieme aspoň niekoľko dôležitých prínosov pre školu:

-neustále rozvíjanie profesionálnych schopností učiteľov a z celého pedagogického zboru sa tým stáva profesionálny tím

-inkluzívne školy kladú dôraz na kvalitnú spoluprácu všetkých učiteľov, čo uľahčuje prácu jednotlivcovi

-inkluzívna škola je kultúrnym, osvetovým, preventívnym a rodinným centrom, čim zohráva dôležitú úlohu v živote študentov, ale pozitívne ovplyvňuje aj rodičov pri výchove ich dieťaťa.

Prínos inkluzívnej školy pre žiakov:

Rozvíjajú svoj ľudský potenciál v zmysle empatie, spolupatričnosti, vzájomnej pomoci. Na školách už dlhodobo chýba dostatočný dôraz na výchovu. Prítomnosť spolužiakov so zdravotným postihnutím je nesmierne obohacujúca práve v tomto rozmere. Keďže však pripomíname, že inkluzívna škola nie je len o deťoch so ZP, ale o otvorenosti každému dieťaťu, to je podmienené prítomnosťou pozitívnej sociálnej klímy. Pre všetky deti je úžasným, nenahraditeľným darom chodiť do školy, kde vládnu dobré medziľudské vzťahy. Nielenže tam budú šťastné, ale zároveň položia základy kvalitnému  hodnotovému rebríčku.

Prínos pre spoločnosť:

Existencia inkluzívnych škôl s vyspelými učiteľmi, ktorí vychovávajú a vzdelávajú pre budúcnosť spoločnosti deti s dobrým srdcom a bystrým rozumom, je pre spoločnosť obrovským prínosom - je zdrojom múdrosti, poznania, hodnôt, ktoré sa vďaka jej otvorenosti šíria ďalej na rodičov, iné školy,... Neexistujú rýchle zázraky, ktoré by vyriešili problémy vyskytujúce sa v spoločnosti. Dobrá inkluzívna škola však dokáže spôsobiť "zázrak" pomalšieho charakteru - veď čo iné je pozitívna zmena hodnôt, podpora kultúry a poznania, ak nie zázračný, všetko transformujúci proces?

Keď sa zameriame na deti so ZP začlenené do bežnej školy, kde môžu nadobudnúť dobré poznatky a dobré srdce, zistíme, že sa v bežnej škole pripravili na praktický život v dobrej kvalite. Získajú dostatočné vzdelanie a následne prácu, ktorá ich baví, čím sa stanú sebestačnými, naplnenými, šťastnými, užitočnými pre spoločnosť. Neskončia v ústavoch alebo zavretí doma, nebudú mať depresie či apatiu, nebudú musieť dostávať od štátu veľké finančné prostriedky na pobyt v nejakej inštitúcii, lebo sa budú vedieť o seba postarať.

 

Aký postup sa odporúča pre tých, ktorí sa inkluzívnou školou chcú stať?

Prvým krokom je budovanie inkluzívnej vízie školy - patrí sem:

-zmena komunikácie - podmienka pozitívnej sociálnej klímy -kvalitná spolupráca

-zmena postoja k neúspešným deťom

-prestať diferencovať deti podľa postihnutia

-zamerať sa na rozvoj osobných kompetencií dieťaťa

-zlepšenie dostupnosti odbornej pomoci.

 

Poďme ku konkrétnym príspevkom z konferencie.

Prof.PhDr.Eva Gajdošová, PhD. (odborná garantka) otvorila konferenciu príhovorom, na aký sme neboli pripravení. Stojí za to si ho prečítať celý, ja som vybrala pár viet. 

"Spoločne dnes na konferencii hľadajme, ako zabezpečiť pozitívny, kognitívny, sociálny, emocionálny a duchovný rozvoj mladých. Myslieť na veľkú dôležitosť dobrej školskej klímy (pozitívna sociálna atmosféra), na dobré (pomáhajúce a podporujúce) medziľudské vzťahy, priateľskú a partnerskú komunikáciu (na všetkých úrovniach, odborníci ako prví), akceptovanie iného názoru, rozvíjanie sebaúcty a úcty k druhým. Blahodárny účinok povzbudzujúcich slov, úsmevu, nehy, lásky, odpúšťania, pomáhania."

Ako symbolické vyjadrenie psychológie inkluzívnej školy vybrala pani profesorka nasledujúci motív: 

Pevný rozkonárený strom s rôznofarebnými motýľmi (spomeňme si na ten obraz vždy pri inkluzívnej škole) -všetky motýle smerujú ku svetlu ako cieľu edukácie, ktorým je výchova detí k pravde, spravodlivosti, človečenstvu spojenému s najvyššou Entitou. Spoločná existencia na strome školy hovorí, že každý tu má svoje miesto a zároveň je spolu s ostatnými, nie je vylúčený zo spoločného diania a účasti na aktivitách. Transformácia motýľa z kukly a húsenice na prekrásneho motýľa symbolizuje nádhernú duchovnú transformáciu.

KAŽDÁ ŚKOLA BY MALA SMEROVAŤ K TÝMTO HODNOTÁM.

Prof. PhDr. MARTA HORŇÁKOVÁ, PhD. - Pedagogická fakulta UK, Katedra liečebnej pedagogiky, úryvok z jej vynikajúceho príspevku:

Vo februári 2010 Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na ratifikáciu Dohovoru OSN o právach ľudí so ZP, kde sa zaviazala vytvoriť prístup pre všetkých k inkluzívnemu, kvalitnému, bezplatnému, základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú. Vyšli zborníky z výskumov, učebnice o inkluzívnej pedagogike (od p.prof.Horňákovej, od prof.PhDr.Viktor Lechta PhD.), rozbiehali sa projekty VEGA, KEGA, národný projekt PRINED - kde išlo o overenie, ako bude inklúzia fungovať na 100 vybraných školách, ak tam budú tímy odborníkov. Školy chceli byť inkluzívne, ale zrejme to nebola vízia všetkých zamestnancov, to sa odrážalo na spolupráci a klíme školy. Po roku a pol sa proces vyčovania na školách vrátil do starých koľají.  Inklúzia nemôže prísť zvonku, spočíva v zmene spôsobu vyučovania. Je potrebné vytvoriť učiace sa spoločenstvo - postavené na spolupráci, na pružnosti, na osobnej zodpovednosti, na chcení sa vyvíjať a meniť, na chcení rozširovať svoje poznanie stálou rekonštrukciou svojej reality, proces učenia je dôležitejší ako výsledok (hodnotenie, odovzdanie práce), proces žiaci plánujú, sledujú, hodnotia. Hlavnou charakteristikou zmeny spôsobu vyučovania je prijímajúca/akceptujúca klíma: učiace sa spoločenstvo vytvára predpoklady pre učenie sa v hrovej a tvorivej atmosfére, každý sa učí (žiaci, učitelia, všetci) všetkému (nové poznatky, nové zručnosti - napr. akceptovať druhého, poskytnúť pomoc,...). Podmienkou je akceptovať, že "učiteľ už nebude studnicou múdrosti, ale ten, ktorý bude dieťa učiť sa učiť. Ten, ktorý dieťa rešpektuje, vytvára zdravé prostredie prosociálneho človeka vo vyvíjajúcej sa spoločnosti)."

Ďakujeme za úžasnú konferenciu, ktorej obsah som nemohla zredukovať len na jeden článok. O poznaní prinášanom ďalšími odbornými účastníkmi konferencie budem písať v 2.časti príspevku. 

Marcela Strhárská