Ako si Luis naordinoval bylinkovú kúru.

Článok je o Luisovi, nástupcovi slávneho Kariho. Obaja boli a sú jagdteriérmi, napriek tomu sú povahovými protipólmi. Luis je jemný, bojazlivý, túlivý, Kari bol odvážný, húževnatý, neodbytný. Odlišné majú aj pracovné návyky. Luis sa na pracovných poradách cíti najlepšie na rukách pani riaditeľky a drieme. Kari si vždy ukoristil jednu stoličku celú pre seba a všetkých uprene pozoroval.

Spomenieme veľmi diskrétne :-) aj rozdiel z trošku inej kategórie, nie povahovej – Luis nesmrdí, čo o Karinkovi nebolo možné pri všetkom jeho osobnostnom pôvabe skonštatovať (na túto jeho charakteristickú vlastnosť sa sťažovala hlavne Majka!). Rozdielne majú aj stravovacie návyky – Luis zje všetko, čo sa zjesť dá, aj ovocie a zeleninu. Kari si vyberal - za celý život okrem mäsových výrobkov zjedol len kvantum sladkostí (keďže ich ako súčasť stravy nedostával, kradol všetkým čokolády, dezerty, keksy). Zo sortimentu ovocia a zeleniny zjedol za celý život len jednu čerešňu. Článok vznikol práve  v dôsledku  Luisovej ochoty zjesť všetko. Aj to, čo je úplne nezdravé, ale aj potraviny veľmi zdravé. Výhodou je, že ak sa podarí ochrániť Luisa pred nezdravými potravinami, ochotne sa naje aj tých zdravých (to Kari by radšej hladoval).

Pani riaditeľka má v záhrade nasadené nejaké ovocné kríky - egreše, ríbezle, maliny a veľa hrozna. Svoje konáriky majú práve vo výške Luisových očí :-).  Má tam aj paradajky, uhorky, papriku. Luis všetko, čo zaňuchá a na čo dosiahne, pooberá a zje J. Najradšej má uhorky, zrejme sa teší z toho, že sú veľké , aj sa mu dobre oberajú J. Má rád aj surové zemiaky, cibuľu, mrkvu, zeler. Vie, že zeleninu nájde v špajzi, preto musí pani riaditeľka pred ním špajzu zatvárať.

Minule bola asi špajza pred Luisom zatvorená dlhšie, ako sa mu dalo vydržať J, úroda pravdepodobne obraná, a on zrejme hladný. Našťastie na nočnom stolíku pani riaditeľky zbadal nádobku :-). Z vlastnej skúsenosti už vie, že v nádobkách býva jedlo! Počkal, kým zostane s nádobkou v izbe sám, schmatol ju a odniesol si ju pod posteľ. Prišiel okamih zisťovania, čo je v nádobke J. Ovoňal to, ochutnal a zistil, že jesť sa to rozhodne dá, aj keď je to dosť tuhé a musí sa to lízať. V lízaní je však trpezlivý (o tom vieme všetci svoje J) – lízal a lízal, až kým bol obsah nádobky len polovičný. Potom mal už pre danú chvíľu dosť, išiel sa venovať iným záležitostiam. Pani riaditeľka sa vrátila do izby a hľadala na nočnom stolíku to, čo si tam otvorené nechala. Teraz prišiel čas prezradiť, čo to vlastne bolo. Bola to kostihojová masť (kostihoj lekársky je liečivá bylinka), ktorou si pani riaditeľka natiera ruky, keď ju bolia. Na stolíku ju nevidela, ani nikde inde. Takéto situácie už pozná, vie, že je čas sa pozrieť pod posteľ J. Pozrela sa tam a našla ju – svoju ohryzenú, do polovice zjedenú kostihojovú masť J. Trochu si zalamentovala, že snáď nebude Luisovi zle – ukázalo sa, že nebolo. Ohryzenú masť sa rozhodla dopoužívať, nevyhodila ju. Keď si ňou v niektorý deň znova natierala ruky, zasa ju nechala niekde, kde sa dá dočiahnuť a masť znova zmizla J. Opäť sa nachádzala pod posteľou, ale už dojedená do dna J J J J J. Zostala len ohryzená krabička J. Pani riaditeľka ju chcela vyhodiť, ale zasiahla som, že si ju musím najprv odfotiť, lebo to je prvá zjedená kostihojová masť, ktorú som v živote videla J. Odfotila som aj zloženie J, aby sme mali zdokumentované, čo má Luis rád J. Na krabičke sú vymenované po latinsky vazelína, nechtík, propolis, eukalyptus, pagaštan, aloe vera,... Nápisy ostatných ingrediencií sú požuté :-).

Keďže kostihojová masť priaznivo vplýva na pohybový systém – svaly, kosti, šľachy, kĺby – je možné, že sa Luisovi dramaticky zvýši už aj tak dosť vysoká pohyblivosť, takže bude vedieť rotovať ešte s omnoho vyššími otáčkami ako doteraz J. A ak počas prechádzky ujde, nechytíme ho už vôbec, preto musí preventívne všade chodiť v psích trakoch J. Úžasnú srandu je možné zažiť so zvieratkami J J.