Srandovný príbeh z našej záhrady :)

Naše zariadenie je umiestnené medzi domami so záhradami v rodinnej štvrti, čo mu okrem príjemnej atmosféry prináša aj susedstvo s jednotlivými obyvateľmi okolitých domov a záhrad/susedmi. Jedna strana záhrady má priehľadný, drôtený plot, cez ktorý je všetko vidieť, a nielen vidieť. Môžu sa cez neho aj presúvať rôzne predmety/veci. Majiteľom danej záhrady je pán sused, ktorý má možno anglických predkov, lebo má v krvi lásku ku dokonalým anglickým trávnikom, bez akejkoľvek burinky, primeranej dĺžky, atď.

My, ktorí sa staráme o záhradu zariadenia, však máme zjavne iných predkov (musíme si zistiť, ktoré národy milujú divoké záhrady J). Resp. tomu hovoríme, že máme radi záhradu vidieckeho štýlu, v ktorej si môžu rásť aj púpavy (sú prekrásne, keď kvitnú), ďatelina, vlčie maky, rebríček, baza, atď.

Cítime v tom rozmanitosť prírody, krásu. Týmto svojim vkusom však robíme starosti spomínanému pánovi susedovi, ktorý je ako na ihlách, keď u nás začne záhrada kvitnúť práve púpavami.

Tie pre jeho anglický trávnik znamenajú veľké nebezpečenstvo, lebo ich je veľa, majú veľa semienok a na anglickom trávniku sa svojou žltou farbou vynímajú zvlášť krikľavo. Pozoruje stav ich rozkvitnutia v našej záhrade cez plot a vopred upozorňuje, aby sme si prichystali kosačku, lebo už čoskoro začnú odkvitať.

Naša radosť zo žltých hlávok rozhodených po záhrade preto nemá dlhé trvanie. Keď nebezpečné púpavy zmiznú, musíme riešiť nebezpečné trávy, ktoré tiež kvitnú...

...a ich semienka sa tiež vedia ľahko dostať cez drôtený plot (to vieme vďaka jeho vysvetleniam a naliehavým prosbám o kosenie). Na jeseň jeho pozemok ohrozujú bobuľky bazy z nášho bazového kríka,

preto ju musíme vždy vysekať (ak niekoho zaujíma, ako môžu bobuľky bazy ohrozovať niekoho pozemok, tak mu musíme vysvetliť, že veľmi. A na vine sú vtáčiky, ktoré bobuľky papajú, a potom poletujú nad susedným pozemkom a robia fialové fliačiky. JJ To tiež vieme vďaka jeho upozorneniu.)

Rozsiahly úvod článku súvisí s jeho obsahom len nepriamo, opisuje charakter našich vzťahov a rozhovorov, ktoré sú originálne. Napriek rôznorodým názorom prebiehajú v priateľskom duchu. V júli v blízkosti plota spoločného s týmto pánom susedom dozreli jabĺčka na jablonke, mala ich toto leto veľmi veľa (ďakujeme!). S postupujúcim dozrievaním začali cupkať na zem (len na náš pozemok), a chodili sme ich zbierať s oneskorením. Niekedy sme prišli zbierať, až keď ich tam bolo veľa, a práve vtedy stál pri plote náš pán sused a pokarhal ma, že by sme sa mali systematickejšie starať o úrodu. Mala som v ten deň na starosti okrem iného 4 deti (syn a jeho kamaráti), ktoré so mnou prišli cez prázdniny aj do práce, a mala som dosť ich nezbied, tak som pánovi susedovi trochu neprívetivo odvetila, že robíme, čo stíhame, a že máme toho okolo zariadenia a jeho činnosti dosť práce, tak nech nás stále neupozorňuje na to, čo nerobíme dobre.

Tu sa pán sused zháčil, videl, že mi to nepadlo dobre, nahodil úplne iný tón a povedal, že sa ma chce spýtať, či som náhodou nestratila bielu šľapku. Vraj takú našiel v ten deň na svojom trávniku, a chcel by mi ju vrátiť, prípadne niekomu inému od nás (ak by to nebola moja šľapka). Začudovane som sa ho spýtala, či si myslí, že by som mu svoju šľapku hádzala cez plot, alebo ktokoľvek od nás, a šla som preč. Pán sused ešte zavolal, že mu to zrejme jeho iní susedia hodili na trávnik, a že on im tú šľapku teda hodí naspäť cez plot. A veru hodil (neviem, či tam majú tiež anglický trávnik, nedovidíme tam J). Tým sa to pre mňa skončilo (v danú chvíľu).

Niekedy po skončení pracovnej doby v ten deň mi pani riaditeľka povedala: „Predstav si, našla som ráno v našej záhrade hneď pri plote bielu šľapku, a myslela som, že to spadla susedovi k nám, tak som mu ju strčila popod plot naspäť, aby si ju dočiahol“. JJ Začala som sa chichotať, ale to zďaleka nebolo všetko J. Pani riaditeľka pokračovala: „Doobeda sa ma spýtala Viki (kolegyňa z našej škôlky), či som náhodou nevidela jej bielu šľapku, lebo jej zmizla. Zostala jej len jedna. Zhrozila som sa a rozmýšľala som, ako je to možné, keď tu vidím Luisa (nášho psa, Kariho nástupcu v pubertálnom období), ako oňucháva topánky vyzuté na recepcii. Musel to byť on, čo Viki ukradol šľapku, odniesol ju na koniec záhrady a nechal tam.“ JJJ 

Tak som dostala záchvat smiechu, lebo som si v mysli zrekapitulovala, čo sa stalo. Najprv som si predstavila psa Luisa, ako potajomky odnáša práve Vikinu prezúvku, odnáša si ju tam, kde ho nikto nevidí. Tam ju aj nechá. Viki prichádza do práce, nemôže sa prezuť, lebo na svojom obvyklom mieste má len jednu šľapku. Pýta sa každého, či ju niekto nevidel. Medzitým však pani riaditeľka ešte nič nevediac prešla cez záhradu, zbadala šľapku a usúdila, že bude susedova. Šupla im ju popod plot naspäť. Potom si predstavujem nášho pána suseda, ako veľmi začudovaný vidí na svojom anglickom trávniku bielu šľapku  a rozmýšľa, ako sa tam mohla dostať. Zbadá mňa, tak sa ma spýta, či nie je moja. Ja trochu nervózna nechápem jeho otázku s hundraním, prečo by som strácala svoju šľapku v jeho záhrade. Pán sused sa teda rozmachom vymrští a šľapka letí k ďalším susedovcom do záhrady JJJ. Z tejto predstavy dostávam záchvat smiechu opakovane, vždy keď si na to spomeniem JJ. Verím, že Viki neľutuje stratu svojej šľapky, z ktorej sa stal putovný predmet JJ. Je pravdou, že zásluhu na tejto medzisusedskej komunikácii má najmä Luis, ktorému odvtedy padli za obeť ešte nové sandále pani riaditeľky JJ.

Tie máme aj zdokumentované JJ, lebo tie neputovali zo záhrady do záhrady, ale boli rozhryzené. Vikina šľapka rozhryzená veľmi nebola, zrejme sa jej Luis dlho nevenoval, preto by sa dala ešte nosiť, ak by sa náhodou našla JJ. Preto, ak niekto v okolí nášho zariadenia v mestskej časti Košice Sever nájde jednu bielu šľapku veľkosti 37/38, je možné, že patrí Viki, preto nech ju, prosím, donesie do nášho zariadenia, aby ju Viki mohla donosiť JJ.

Toľko príbeh z každodenného života našej komunity, ktorý vznikol vďaka nečakanej kombinácii zapojených účinkujúcich J (pán sused s anglickým trávnikom, pani riaditeľka, Viki a jej šľapka, pes Luis).

P.S. Do série rozhryzených topánok pani riaditeľky pribudol medzičasom nový kus J. Červená šľapka J.