Zbierka Hodina deťom - nádherný zážitkový deň spolupatričnosti.

Milí naši čitatelia časopisu Klubčík, dnešný deň (15.november 2019) pre mňa začal trošku strhujúco a chaoticky, pretože po prvý krát som išla s mojou novou asistentkou do klubu, a nevedela som, ako to dopadne. Musím povedať, že na začiatku som mala trému, ale obávala som sa zbytočne, pretože tento deň dopadol vynikajúco. Rozhodla som sa napísať článok o včerajšom nádhernom dni – 21. ročníku Zbierky Hodina deťom Nadácie pre deti Slovenska.

Aj tento rok sme pôsobili ako regionálne koordinačné centrum v Košiciach. Radi pomôžeme v procese zbierky, pretože si myslíme, že pomáhať nezištne tým, ktorí to potrebujú najviac, je veľmi potrebné. A treba dať do toho srdce. Ľudia si potrebujú uvedomiť, že v každej pomoci je dôležitá láska a spolupatričnosť. S touto nadáciou spolupracujeme už niekoľko rokov. Chceme byť prospešní a otvorení pre druhých, lebo si myslíme, že ľudia by mali myslieť nielen na svoje dobro, ale aj byť otvorení iným ľuďom a myslieť na nich. Preto som ja osobne rada, že som sa zúčastnila včerajšej zbierky  Hodina deťom. Uvedomujem si, že aj vďaka Hodine deťom funguje naša redakcia v Detskom klube, pretože nás NDS finančne podporuje. Celoslovenská zbierka je skvelá v tom, že sa v tento deň všetci, ktorí chcú a majú chuť pomáhať, môžu spojiť v jeden celok a spoločne myslieť na tých, ktorí potrebujú pomoc. Môj včerajší deň mal pôvodne vyzerať trošku inak, lebo som mala mať vyučovanie v škole. Zároveň som sa veľmi chcela zúčastniť zbierky. Asi to bolo nejaké Božie znamenie, alebo zázrak, lebo spolužiačka mi volala, že konzultácia sa zrušila. Tak som sa mohla zúčastniť zbierky od začiatku do konca. Do našej organizácie chodili rôzne tímy zo škôl s pokladničkami. Spojili sa pre spoločnú dobrú vec. Keď prichádzali, cítila som vo svojom srdci spolupatričnosť, spoluprácu, nádej a lásku a vyvolalo to vo mne fantastické pocity. V našom regionálnom centre bola skrátka veľmi príjemná atmosféra. Spoznala som veľa študentov, ktorí vo mne vyvolali nádej na lepšiu budúcnosť pre nás všetkých. Je to ďalší dôkaz, že nie je pravda, čo sa hovorí - že dnešná generácia na nikoho nemyslí. Poobede som išla zbierať peniažky s pokladničkou aj do mesta, mala som skvelých parťákov. Okrem mojej novej asistentky Gabiky išli so mnou zbierať peniažky aj traja mušketieri :D a to Jarko Šafr, Števko Miščo a Marek Molnár. Sprevádzali mňa a Gabiku na našej ceste za spoločným poslaním -vyzbierať čo najviac peniažkov. Zbierať sme začali na Námestí Maratóna Mieru. Mali sme šťastie, lebo nám mnohí prispeli, naša pokladnička bola dosť ťažká. Hlavný aktér tejto akcie, ktorý si to veľmi užíval, bol náš Jarko, lebo celý čas držal pokladničku a išlo mu to veľmi dobre. Števko pomáhal Jarkovi držať krabičku, aby nespadla, a my ostatní sme spolu s ním oslovovali ľudí, aby prispeli na dobrú spoločnú vec. Mali sme šťastie, lebo nám prispievali dosť, ľudia mali pochopenie pre túto akciu. Keď sme sa vracali späť, mali sme všetci dobrý pocit na duši, že sme pomohli dobrej veci. S takýmto super pocitom sme sa všetci vracali domov plných zážitkov, boli sme naplnení príjemnými pocitmi, spolupatričnosťou, príjemnou atmosférou, našim spoločným poslaním. Dúfam, že všetci, ktorí sa do zbierky tohto roku zapojili, majú rovnako dobrý pocit, že urobili v tento deň správnu vec.