Predvianočne stretnutie so starkými

Milí čitatelia nášho Klubčíka. Po dlhšom čase som sa rozhodla, že napíšem článok o predvianočnom čase, ktorý sme strávili v klube a to konkrétne o jednom dni, kedy sme navštívili starkých v Zariadení opatrovateľskej služby na Ťahanovských riadkoch. Na tejto návšteve som sa zúčastnila prvýkrát.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké to bude, keď budete starí a kde skončíte? Je veľmi smutné, že mnoho starých ľudí skončí v zariadeniach pre seniorov, pretože ich príbuzní nemajú na nich čas. Z toho dôvodu sme sa rozhodli, že my si na nich čas spravíme a urobíme im radosť. Myslím, že starkých sme potešili už len svojou prítomnosťou, ale tento čas sme im skrášlili aj svojim spevom. Spievali sme piesne V nebi niekto rátal, Najkrajšie Vianoce.

Mohli sme si s nimi podať ruku, porozprávať sa s nimi a dali sme aj drobné darčeky, a to srdiečka vyrobené z hliny a tiež vlastnoručne vyrobené stromčeky. Mňa osobne dojali slová jednej starkej, aj keď bola sama a opustená, že na nás bude myslieť a modliť sa za nás.

Niektorí starkí vyzerali, že ani nevnímajú, ale opak bol pravdou. Boli veľmi dojatí a potešení, že sme ich prišli pozrieť a zaspievať im, lebo cez rok nemajú veľa návštev. Starkých pohladilo na duši, že sme aj v predvianočnom čase na nich mysleli.

Hlavné posolstvo Vianoc je podľa mňa v tom, ako môžeme potešiť druhých a nie seba. Myslím si, že touto návštevou sa nám to úspešne podarilo. Ja osobne som mohla ísť len na jedno poschodie, kam som sa dostala. Ostatní išli aj nižšie, ale nám by sa tam ťažko išlo, lebo tam boli schody. Ja a Matúš sme ostali čakať ostatných na chodbe.

Musím povedať, že táto návšteva starkých ma prinútila zamyslieť sa nad tým, o čom vlastne život je. V poslednej dobe sa mnohí ľudia  nemajú čas zastaviť a porozprávať sa, čo je smutné, ale majú čas na to, aby išli možno na nejakú žúrku, na diskotéku, alebo komunikovali cez messenger.  Najviac urobí aj tak ľudské, teplé slovo a milý rozhovor, či už je to so starším človekom alebo chorým, alebo aj s deťmi v detských domovoch, chránených bývaniach alebo aj iných resocializačných zariadeniach, lebo nikto z nás cez Vianoce nechce byť sám. Ale nie každý z nás má tú možnosť, že má vlastnú rodinu, aby mohol byť s ňou cez Vianoce. Nedokážem si predstaviť, že by som trávila Vianoce niekde inde alebo s niekým iným, že by som Vianoce nestrávila s rodičmi, bratom.

Toto stretnutie so starkými mi dalo veľa a rozhodla som sa, že ich ešte pôjdem navštíviť, ak bude na to príležitosť. Nielenže som potešila svojou prítomnosťou starkých, ale aj oni potešili mňa svojim láskyplným úsmevom. V tomto zariadení bola jedna starká, ktorá sa podobala na moju starkú, ktorá už, žiaľ, nie je medzi nami. Moja starká, na rozdiel od týchto seniorov, trávila každé Vianoce s nami. Je smutné, že táto starká povedala, že nebola so svojimi príbuznými na Vianoce už tri roky, čo mi spôsobilo veľký smútok.

Vianoce nie sú len o hmotných daroch, ale hlavne o tom, že sme darom jeden druhému. A byť darom jeden druhému by sme nemali byť len cez Vianoce, ale počas celého roka.

Tejto vianočnej návštevy sa určite zúčastním aj na ďalšie Vianoce.

Martina Holentová