Môj prvý ples v Krásnej

Milí čitatelia nášho časopisu Klubčík. V tomto článku sa presunieme o rok dozadu, pretože si pospomínam na ples, ktorý sa konal 18.11.2017 v Košiciach, konkrétne v kultúrnom dome v Krásnej.

Na tento ples som sa veľmi tešila. Lístky som si kúpila medzi prvými, spolu s mojimi priateľmi z Detského klubu ZPDaM v Košiciach. Musím sa priznať, že na tomto plese som bola prvýkrát, hoci sa koná každoročne už 11 rokov. Predtým som sa ho nezúčastňovala, lebo som bola mladšia a nemala som žiadnu partiu s ktorou by som išla. Ples bol pod záštitou neziskového združenia Usmej sa na mňa. Tohto plesu som sa mala zúčastniť spolu so svojou asistentkou a kamarátkou aj minulý rok, ale náhle som ochorela. Preto som sa tento rok úprimne modlila za to, aby som sa tohto plesu zúčastnila a neochorela. Keď prišiel deň D, mala som pri sebe celý deň svoju osobnú asistentku Simonku. Tá mi pomohla s prípravami na ples. Samozrejme už vtedy, keď som si kupovala lístky, som sa rozhodla, že pôjdem na ples so svojou druhou asistentkou a kamarátkou Ľudkou.

Bola som veľmi šťastná, no taktiež aj roztržitá a rozrušená. Sobotňajší deň sa začal, ako každý deň, malou zahrievacou rozcvičkou. Potom sa to samozrejme začalo. Začala som sa chystať na ples. Svoje prípravy som začala tak, že som najprv išla do sprchy. Pripravila som si šaty na ples, ale musela som ich trochu upraviť, kedže som ich na sebe nemala dlhší čas. Narovnať, vyžehliť a tak ďalej. Musela som si tiež pripraviť topánky a s tým som mala veľký problém, lebo ja nosím väčšinou botasky. Prehrabávali sme každý kúsok skriniek s mojim oblečením, kým sa tie topánky našli. Boli už totiž odložené na ďalšie leto. Potom som si vyčistila pleť, urobila masku a manikúru. Manikúra sa nám podarila až na tretí pokus. Prichádzala na mňa postupne nervozita a na moju asistentku Simonku tiež. Vedeli sme, že nám ešte treba veľa chystačiek, vlasy, make up, veď to všetky dámy poznáte. :) Chcela som vyzerať čo najlepšie, aby som sa všetkým prítomným pánom páčila. :D Mala som napokon zeleno-tyrkysové nechty s trblietkami. Samozrejme nechty museli ladiť so šatami, ktoré boli tej istej farby. Čas rýchlo bežal. Nasledovalo obliekanie do šiat a úprava vlasov. V tom zhone mi samozrejme padali natáčky z hlavy. Na tretíkrát sa to napokon podarilo aj s vlasmi. Na záver nasledoval make-up. Mala som výrazne modré oči, na čo ja niesom zvyknutá. Mala som kompletný make up. Oči, líčka, púder, veď to poznáte.. proste kompletný. Keď už to má byť, tak poriadne. :D Ani som sa nenazdala a už bolo po šiestej večer. Moje asistentky sa medzitým vystriedali. O pol šiestej prišla Ľudka. Vyzerala nádherne a pristalo jej to. Mala žlté kratšie šaty, bolerko a čierneho minimotýlika okolo krku.

Na ples nás odviezol môj brat Peťo, ktorého som už okrajovo spomínala vo svojich predošlých článkoch. Takže sme išli jeho autom, kedže to moje bolo v servise. Môj brat Peťo tým pádom musel prísť až z chalupy v Radkovej. Čo by ale neurobil pre svoju sestričku :D. Potom sme už vyrazili. Keď sme dorazili na ples, už tam boli nejakí hostia. Ako prvé sme si mohli zakúpiť tombolové lístky s ktorými sme mohli vyhrať skvelé ceny. Tie ceny boli už dopredu vystavené na pódiu a bolo ich tam asi 30. Každý si mohol kúpiť max. 3 lístky, aby sa ušlo každému. Ja som si kúpila tiež. Hostia na ples prichádzali pomalšie a postupne, takže hlavný program plesu sa začas s oneskorením. Hala v ktorej bol ples, bola krásne vyzdobená a na každom stole bol pohár so sviečkou a kryt v tvare lampy. Ten kryt bol označený číslom stola. My s Luďkou sme mali stôl číslo 3. Sedeli pri nás aj manželia Bartovci s mojou kamarátkou Natálkou a môj kamarát Gregor a jeho mama Melinda. Mali s nami sedieť aj Mišo s Denisou a jej dcéra Dominika s Luckou, ale oni si museli sadnúť k inému stolu, kedže sa už za náš stôl nezmestili ďalší hostia s vozíčkom.

V cene lístka sme dostali predjedlo, hlavné jedlo a dezert. Ako predjedlo sme mali syrovú rolku so zeleninou a syrom. Bola veľmi dobrá. Keď sme už všetci dojedali, začala sa hlavná zábava. Začali sme všetci tancovať. Zábava bola v plnom prúde a bolo to fajn. Medzi tanečnými kolami sme mali prestávky, ktoré sme využili na uhasenie smädu. Potom sme sa zase dlho zabávali a tancovali. Neviem ako sa volala tá skupina, ktorá nám hrala, ale mali celkom super repertoár. Na tom plese tancoval každý s každým. Málokto ostal pri stole. Najviac som sa tešila z tých ľudí, ktorých som už dávno nevidela. Stretla som kamarátov Števku a Števka. Mrzí ma, že som s nimi nemala možnosť viac porozprávať. Taktiež som stretla kamarátku Evku aj s jej priateľom Robom. Spolu sme sa pofotili.

Samozrejme musím povedať ešte niečo podstatné. Našou fotografkou bola Gregorova mama Melinda. Potešilo ma, že s nami bola aj Peťka Fabišíková, ktorá si ples tiež užívala.

Nasledovala tombola. Ja som túžila po kávovare, ktorý bol jednou z hlavných cien, ale nevyšlo mi to. Vyhrala som organizér na veci do auta, ktorý je skôr darčekom pre mojich "domácich" chlapov. Ale aj tak som bola rada, že som niečo vyhrala.

Tento ples som si užila naplno aj s Mery a Matúšom. S Robom aj Evkou sme ostali až do úplného konca a super sme si to užili. Ples sa končil okolo tretej nadránom, takže už na nás bola viditeľná silná únava, ale aj tak sme boli radi, že sme tento ples "dotiahli" do konca. :) Ďakujem Ľudke, že to so mnou vydržala tak dlho. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Z plesu nás vyzdvihol opäť môj brat Peťo. Najprv som išla domov ja a potom Ľudka. Ju ešte čakala cesta do Prešova, takže ona prišla domov až okolo štvrtej.

Musím sa priznať, že únavu sme cítili ešte niekoľko dní po plese. Na tento zážitok ale nikdy nezabudnem. A týmito slovami sa chcem s Vami, milí čitatelia Klubčíka, zároveň rozlúčiť :). 

Martina Holentová