Výlet na Štrbskom Plese

30. 03. 2023 Autor: Ľubo Hampachel

   Na Štrbské Pleso chodievam pravidelne. Tento rok som tam strávil prvý marcový víkend.  Bol som tam s kamarátom Peťom, Peťovou sestrou Mery a jeho dcérkou Miškou. Na Štrbské Pleso sa dá ísť aj vlakom, ale tentokrát sme išli Peťovým autom, lebo je to rýchlejšie  a netreba prestupovať. Šoféroval Peťo a odviezol nás rovno do cieľa. Zaparkovali sme pred Slovenským zväzom sánkarov, kde sme boli ubytovaní. Býval som v izbe s Peťom a Mery s Miškou mali izbu vedľa nás. Jedlo sme si varili sami a niekedy sme sa šli najesť do reštaurácie.

   Bolo pekne slnečno. Prechádzali sme sa spolu po okolí. Cestou som fotil tie najkrajšie miesta a zasnežené kopce. Z tých najlepších fotiek robím koláž. Mal som so sebou aj svoje bežky. Snehu bolo dosť, takže sa nám dobre lyžovalo. Od piatka až do nedele sme všetci štyria lyžovali na miernom svahu. Hore sme sa vyviezli a zo svahu sme sa spúšťali  niekoľkokrát denne. V nedeľu snežilo, ale na dráhe nebol len sneh, ale aj ľad. Keď som vyberal zákrutu, nešťastnou náhodou sa mi zlomila lyžiarska palica. Mne sa, chvalabohu, nič nestalo, ale potom som sa už bežkovať nešiel.

  V nedeľu poobede som ale videl sánkarské preteky. Na neďalekom kopci boli poľskí športovci, ktorí pretekali na sánkach. V každých sánkach sa viezol jeden pretekár. Sánkovali sa na ľade. Počas jazdy na trati brzdili, v zákrutách nešli veľmi rýchlo a celý čas udržiavali rovnováhu. Bol to veľmi zaujímavé.

   Po peknom víkende sme sa vrátili späť domov. Som rád, že som opäť bol na Štrbskom Plese. V zime pôjdem zas, lebo sa mi tam páči a dobre to tam poznám. Koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka by som sa chcel ísť znova bežkovať na to isté miesto. Ale kým tam nabudúce pôjdeme, kúpim si nové lyžiarske palice.

 

 

Ľubomír Hampachel