Výzva k voľbám a občianskej angažovanosti

Drahí spoluobčania, používam toto oslovenie v súvislosti s nadchádzajúcou udalosťou, na ktorej má právo zúčastniť sa každý občan našej krajiny. Áno, sú to nadchádzajúce voľby, ktoré nás čakajú už čoskoro. Konkrétne 29. februára 2020. Už tento dátum sa nám snaží niečo napovedať. Tieto voľby sa konajú len raz za štyri roky, rovnako s intervalom prestupného roku, ktorý prichádza tiež len raz za štyri roky. V mojej pamäti nezostala spomienka, že by sa v tento výnimočný dátum niekedy konali najdôležitejšie voľby našej krajiny. Poďme sa spoločne trochu pozrieť do minulosti, ako sa demokracia vyvíjala, a prečo je vlastne slobodná voľba veľmi dôležitá a výnimočná udalosť.

Demokracia vznikla z toho dôvodu, že ľudia chceli zmenu. Ubíjalo ich, že pri moci bol iba jeden človek, monarcha, ktorý rozhodoval o všetkom v krajine. Alternatívou nebola ani vláda bohatých oligarchov, ktorá vystriedala panovníka, pretože sledovali vlastné záujmy. Bohatí bohatli a chudobní boli len chudobnejšími. Až napokon Gréci na čele s Kleisthenom pomaly začali o svojom osude rozhodovať sami. Postupne vznikla priama a neskôr zastupiteľská demokracia. V celej histórií to bol prelomový okamih, kedy mali ľudia prvýkrát možnosť rozhodovať o spoločenských podmienkach. Voliť mohol iba slobodný občan. To znamená, plnoletý slobodný muž. Ženy, deti ani otroci (zadlžení občania) v tom čase nemali možnosť voliť. Demokracia ako taká sa napokon aj tak zrušila, ale jej myšlienka pretrvala až do toho času.

Čas celého stredoveku historici nazývajú obdobím temna. Politickým zriadením bola opäť monarchia, kde sa znova ocitol na čele panovník, ktorý ukotvil všetku moc. Nasledovalo veľmi dlhé obdobie, počas ktorého o osudoch ľudí rozhodoval jeden človek. Demokracia sa na našom území objavila až po 1. svetovej vojne v roku 1918. Na to, aká je pre nás demokracia bežná, je tu v skutočnosti veľmi krátko. Nehovoriac o dvadsiatom storočí, v ktorom ju ohrozili diktátorské fašistické režimy a monopolná moc v rukách komunistickej strany. Len pred pár týždňami sme slávili 30. výročie boja za slobodu a demokraciu. Ľudia si veľmi rýchlo zvykli, že demokracia je bežná vec. Ale povedzme si pravdu, že demokracia je v našom štáte veľmi krátky čas. Preto si myslím, že by sme to nemali brať na ľahkú váhu. Mali by sme sa postaviť k voľbám ako k jedinečnej udalosti a možnosti zmeniť veci k lepšiemu.

Nerozumiem tomu, prečo väčšina ľudí v dnešnej dobe kritizuje demokraciu. Namiesto toho by mohli ísť k voľbám. Chápem však aj tých ľudí, ktorí nechodia voliť, a ktorí si myslia, že to nemá zmysel. Počúvam výroky ako: „Aj tak stále vyhrá tá istá strana. Aj tak sa politici spoja a budú hrabať na vlastnom piesočku.“ Aj cez naše zlé skúsenosti by sme nemali zaujať takýto skeptický a najmä apatický postoj. Stále máme v rukách tú možnosť zmeniť svojou voľbou veci k lepšiemu. Ak chceme zmenu, je len na nás, ako sa k tejto situácií postavíme. Nemalo by nám to byť ľahostajné. Prečo? Každý má právo vybrať si politickú stranu a svojím hlasom zmeniť veci k lepšiemu. Líder politickej strany nie je monarcha. Môžeme si slobodne vybrať ľudí, ktorým dokážeme dôverovať, že nás v parlamente nesklamú. Samozrejme, musíme vyberať zodpovedne. Volených predsa posúvame tam, kde nás budú zastupovať na významných miestach a ktorí budú hlasovať o obrovskom množstve vecí, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život.

Preto som presvedčený, že by sme sa k voľbám mali postaviť svedomito. Nemali by sme to brať na ľahkú váhu. Akých si zvolíme zástupcov, takým smerom bude naša krajina smerovať. Je len na vás, ako sa k tomu postavíte. Ja osobne si svoj hlas veľmi cením a už teraz sa teším, že svoj hlas využijem.

Matúš Knap, Benjamín Vodrážka (OA)
foto: TASR, Martin Baumann