Víkendový výlet do Prahy

Veľmi som túžil ísť do Prahy. Ako malý chlapec som tam bol s mamkou na liečení, ale jediné, čo som si najviac zapamätal z detstva bola cesta metrom, Pražský hrad, Pražský orloj a Karlov most. Toto leto som si chcel spomienky obnoviť. Oslovil som svoju asistentku Denisu, či by so mnou nešla. Deniska súhlasila a môj sen sa tým začal napĺňať. Postupne sa k nám pridali aj niektorí z DK.

Cestovanie nočným Leo Expresom o 23h. bolo náročné, lebo mi bolo dlho sedieť. Musel som sa zopárkrát aj postaviť. Vo vlaku som vôbec nespal, len driemal pár minút. Aby sa mi pohodlne sedelo, presadol som si na sedadlo a nohy som mal celú cestu vyložené na vozíku. Po príchode do Prahy, na druhý deň ráno ma prekvapilo, že sme sa pre rekonštrukciu stanice nevedeli dostať do stanice metra, ale komplikácie sú na to, aby sa riešili. Tak sme to obišli dookola. Dostali sme sa do starej časti Hlavnej stanice. Mala krásnu kupolu s ornamentami. Kúpili sme si 3-dňový lístok, sadli sme si na chvíľu na rannú kávu a potom sme si odniesli batožinu do hotela. Ubytovať sme sa mohli až od 14h., tak sme čas využili na prehliadku mesta. Ako prvé sme videli Pražský orloj. Bol v rekonštrukcii, no zvonenie som počul a aj som videl ako funguje. Uličkou sme prešli ku Karlovmu mostu. Najviac sa mi páčili rôzne sochy priamo na Karlovom moste. Svietilo tam na nás priame slnko, no s fľašou vody sa to dalo vydržať. Po prejdení mosta som išiel na hotel pospať si. Myslel som si, že večer sa ešte vrátim do mesta, no nevládal som. Pod hotelom v podniku bol koncert živej kapely, tak som sa tam na chvíľu zastavil s Deniskou a Mariánom. Pri živej hudbe sme si zahrali aj karty.

Na druhý deň sme išli na Pražský hrad. Zaujali ma dvaja strážnici pred vstupom. Hovorí sa im aj Čestná stráž.  Ani sa nepohli. Prešli sme si celý areál. Bol tam krásny výhľad na celú Prahu. Mal som ju ako na dlani. Postavil som sa aj z vozíka, aby som si ten pohľad mohol vychutnať viac. Keby som sa nepostavil, nevidel by som nič pre hrubé múry dookola. Na námestí v areáli Pražského hradu sme si na chvíľu sadli do záhradnej terasy. Dal som si tam pivko, ktoré bolo veľmi drahé, ale výborné. Cestou dole z hradu sme schádzali starými zámockými schodmi. Boli veľmi strmé. Deniska ma držala zozadu a Marián spredu. Ľudia sa na nás prekvapene pozerali, ako tak veľa schodov schádzame na vozíku. Klobúk dole pred Deniskou a Mariánom, že toľko kíl zniesli dole. J Pod hradom sme si išli trocha sadnúť do podniku, lebo Deni s Mariánom boli veľmi unavení. Potom som išiel na izbu oddýchnuť, aby som vládal večernú prehliadku mesta. Večer bol dlhý. Prešli sme si znova už vysvietený Karlov most. Až okolo jednej v noci sme sa vrátili na izbu, no unavený som bol menej ako prvý deň po nočnom cestovaní. Mali sme problém dostať sa k hotelu, pretože večer nejazdili nízkopodlažné električky, tak sme museli ísť metrom. Lenže, ďalšia komplikácia bola v tom, že v metre nefungoval výťah. Museli ma zobrať na eskalátore aj s vozíkom. Bolo to dosť riskantné. Potom sme sa ešte stretli všetci na izbe, rozprávali sme sa a išli sme spať.

Hotel bol bezbarierový. Od vstupu do hotela, cez výťah až do izby a WC, bolo všetko prístupné. Aj dole na recepcii bolo WC pre vozičkárov. V rámci hotela som sa mohol pohybovať sám. S ubytovaním som bol maximálne spokojný.

Na tretí deň  sme išli na Petřín. Lanovkou sme sa museli dostať hore na kopec Petřín, na ktorom sa, okrem vyhliadkovej veže, nachádzajú aj záhrady, bufety, park, zrkadlové bludisko, aj Petřínska rozhledna. S vozíkom sa do lanovky dalo ťažko dostať, bolo tam málo priestoru pre vozík. Napokon som sa tam dostal, no ak by som to riešil znovu, asi by som si radšej z vozíka presadol. Keď som chcel ísť na vyhliadkovú vežu, musel som presadnúť na ich vozík, pretože môj bol širší a nezmestil sa do výťahu. Výťahom som sa dostal na prvé poschodie. Na druhé som sa, žiaľ nedostal, pretože sa veža zužuje a bolo to tam veľmi úzke. Keď pôjdem nabudúce do Prahy, budem vedieť, ako sa tam dostať. Z Petřína sme už išli pešo cez park, aby sme sa vyhli lanovke. Bolo to tiež náročné. Terén bol strmý a kamenistý. Občas boli aj schody. Veľa som brzdil s rukami, aby som im nespadol. Na ruky to bolo veľmi náročné, svalovku na rukách som mal veľmi dlho. Dole sme sa dostali zdraví a nič sa nám nestalo. J V meste sme si dali obed. Bol veľmi drahý. Najmä zákusok, ktorý mal cenu ako celý obed. Po obede sme sa prešli mestom, lebo do odchodu vlaku sme mali ešte čas. Potom sme sa už vybrali na Hlavnú stanicu. Tri električky sme si museli nechať ujsť, lebo neboli bezbariérové. Až štvrtá bola. Na Hlavnej stanici sme čakali na chlapcov dosť dlho. Boli pre batožinu v hoteli. Ku vlaku bol problém sa dostať. Výťah nefungoval. Musel som sa postaviť z vozíka a s pomocou som prešiel cez eskalátor. Inak by sme vlak nestihli, lebo sme už mali málo času do odchodu. Cestou do Košíc vo vlaku som si už vedel na spánok nájsť lepšiu polohu a už som aj zaspal, lebo som bol veľmi unavený. Zažili sme tam mnoho pekných chvíľ a máme veľa nezabudnuteľných zážitkov.

Mišo Seman