Stephen William Hawking

Stephen William Hawking (1942 Anglicko)

je britský matematik a teoretický fyzik, jeden z najvýznačnejších vedcov týchto odborov vôbec. Významne prispel najmä k rôznym odborom kozmológie a od roku 1979 je nositeľom titulu Lukasiánský profesor matematiky University of Cambridge. Narodil sa 8. januára 1942 (presne 300 rokov po smrti Galilea Galileim) v anglickom univerzitnom meste Oxforde rodičom Frankovi a Isobel Hawkingovcov.

Má dve mladšie sestry, Philippe a Mary a adoptívneho brata Edwarda. Otec Frank Hawking bol výskumníkom v odbore tropickej medicíny a matka Isobel Hawkingová sa angažovala v ľavicovej politike. Rodičia sa do Oxfordu presťahovali z Londýna krátko pred jeho narodením, aby sa vyhli následkom bombardovania mesta počas druhej svetovej vojny. V roku 1950 sa rodina opäť presťahovali, tentoraz do St. Albans severne od Londýna, kde Stephen Hawking navštevoval miestnu výberovú školu. Na prianie svojho otca mal študovať lekárstve ako on sám, Hawking sa však živo zaujímal o matematiku, fyziku a chémiu. Ešte pred svojou maturitou podal žiadosť na prijatie na Oxfordskou univerzitu, na svoje prekvapenie bol prijatý a dostal študijné štipendium. Na škole nebolo možné študovať matematiku, takže sa namiesto toho od roku 1958 venoval fyzike a patril k najnadanejším študentom.

 Hawkingovým prianím bolo študovať kozmológiu na univerzite v Cambridgi. V roku 1962 zložil s výborným úspechom skúšku a od roku 1963 študoval v Cambridgi. Roku 1965 začína svoju doktorskú prácu u profesora Denise Sciama, ktorú o rok neskôr úspešne obhájil a dosiahol titulu Ph.D. Stal sa najskôr výskumníkom (Research Fellow) a neskôr stálym členom (Professorial Fellow) univerzity Gonville a Caius College v Cambridge. Po tom, čo opustil Astronomický inštitút, prešiel v roku 1973 do oddelenia aplikovanej matematiky a teoretickej fyziky a od roku 1979 zastáva pozíciu Lukasiánského profesora matematiky, ktorú vo svojej poslednej vôli založil v roku 1663 člen univerzitného parlamentu reverend Henry Lucas. Lukasiánským profesorom bol v minulosti tiež Isaac Newton.

 Profesor Hawking je držiteľom mnohých vedeckých ocenení a členom mnohých významných vedeckých spoločností, okrem iného britskej Kráľovskej spoločnosti (Royal Society of Sciences, od roku 1974), Pápežskej akadémie vied (od 1986) a Národnej akadémie vied Spojených štátov (National Academy of Sciences) .

 Už na začiatku štúdia v Oxforde sa prejavili prvé príznaky jeho choroby, amyotrofickej laterálnej sklerózy, ktorá napáda nervový systém a má za následok postupné ochrnutie celého tela. Od roku 1968 sa môže pohybovať len pomocou kolieskového kresla a od roku 1985 s okolitým svetom komunikuje len pomocou špeciálneho počítača. Stephen Hawking sa aj cez svoje postihnutie stále aktívne podieľa na vedeckom výskume a kombinuje rodinný život (má tri deti a jedno vnúča) s výskumami v odbore teoretickej fyziky a náročným cestovným programom verejných prednášok.

V roku 2010 vyhlásil, že je možné cestovať v čase, ale len dopredu.

Postihnutie

Stephen Hawking trpí vážnou amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS), druhom postihnutia motorických neurónov. V mladosti jazdieval na koni a hral sa s ostatnými deťmi. V Oxforde bol veliteľom pretekárskeho veslárskeho tímu, čo mu, ako sa sám vyjadril, pomohlo uľahčiť nesmiernu univerzitnú nudu. Príznaky choroby sa prvýkrát objavili, keď sa zapísal na univerzitu v Cambridge. Stratil rovnováhu na schodoch a spadol, pričom si poranil hlavu. Pretože sa bál, že prišiel o svoj talent, podstúpil Mensa test, aby si overil, že jeho intelektuálne schopnosti neboli narušené. Diagnóza bola zistená, keď mal 21 rokov, krátko pred prvou svadbou a podľa vyjadrenia lekárov nemal žiť dlhšie ako dva alebo tri roky.

Postupne stratil kontrolu nad rukami, nohami a hlasom a v súčasnej dobe je v podstate úplne paralyzovaný. V roku 1985 sa počas návštevy výskumného centra CERN v Ženeve nakazil zápalom pľúc, čo v jeho prípade znamenalo ohrozenie života. Dôsledkom boli akútne ťažkosti s dýchaním, ktoré bolo možné vyriešiť jedine pomocou tracheotómie, kvôli ktorej Stephen Hawking prišiel o schopnosť hovoriť. Od tej doby používa na komunikáciu elektronický hlasový syntetizátor. Pôvodný prístroj mal americký prízvuk a Hawking ho používal dlhú dobu, aj keď už bol značne zastaraný. Na otázku, prečo je to tak uviedol, že nikdy nepočul hlas, ktorý by sa mu viac páčil, a že sa s ním stotožnil. V roku 2004 sa však nakoniec náhrada našla a v súčasnej dobe používa systém VoiceText od spoločnosti NeoSpeech.

Napriek svojmu postihnutiu o sebe hovorí ako o "šťastlivcovi" nielen preto, že pomalý postup choroby mu poskytol čas urobiť významné objavy, ale aj mať, podľa jeho vlastných slov, "veľmi očarujúcu rodinu". Keď sa jeho prvej ženy Jane pýtali, prečo sa rozhodla vziať si muža, ktorému zostávajú tri roky života, odpovedala: "Bola to doba obáv z atómovej skazy, takže vyhliadky na krátky život sme mali všetci".

Vedecká činnosť

Stephen Hawking pracoval na základných zákonoch fungovania vesmíru. S Rogerom Penrosom dokázal, že Einsteinova všeobecná teória relativity predpokladá, že čas a priestor má počiatok vo veľkom tresku a koniec v čiernych dierach. Tieto výsledky dokazujú, že je nevyhnutné zladiť všeobecnú relativitu s ďalším významným vedeckým objavom prvej polovice 20. storočia kvantovou teóriou. Jedným z dôsledkov týchto výskumov bol tiež jeho objav, že čierne diery by nemali byť úplne čierne, ale mali by emitovať žiarenie a prípadne sa aj postupne zmenšovať a nakoniec úplne zmiznúť. Ďalšia je domnienka, že vesmír nemá v pomyselnom čase žiadny okraj alebo hranice. To by znamenalo, že spôsob akým vesmír vznikol, je úplne daný vedeckými zákonmi.

Dielo

Počet jeho vedeckých publikácií sa blíži k dvom stovkám a vyznačujú sa tým, že hoci sú napospol príkladnými vedecky odbornými diely, sú čiastočne aj populárno-náučné, teda zrozumiteľné aj nie úplne zasvätenému čitateľovi, bez toho aby pritom stratili na svojej odbornosti. Ako príklad možno uviesť jeho Stručnú históriu času (A Brief History of Time), Vesmír v kocke (The Universe in a Nutshell), alebo ilustrované teóriu všetkého (The Illustrated Theory of Everything) ktoré patria k najčítanejším knihám na svete vôbec. Výber z diel:

- The Large Scale Structure of Spacetime, 1973 (spoluautor: GFR Ellis)

- General Relativity: An Einstein Centenary Survey, 1979 (spoluautor: W. Israael)

- SuperSpace and supergravity, 1981

- The Very Early Universe, 1983,

- Stručná história času (A Brief History of Time: From the Big Bang to Black Holes), 1988, v češtine 1991, 1997

- Čierne diery a budúcnosť vesmíru (Black Holes and Baby Universes and Other Essays), 1993, česky 1995

- The Illustrated A Brief History of Time: Updated and Expanded Edition, 1996 (ilustrované a rozšírené vydanie z roku 1988)

- Povaha priestoru a času (The Nature of Space and Time), 2000 (spoluautor: R. Penrose), česky 2000

- Vesmír v kocke (The Universe in a Nutshell), 2001, česky 2002

- Ilustrovaná teória všetkého (The Illustrated Theory of Everything), 2003, česky 2004, 2005

Roku 2004 sa Hawking podieľal na nakrúcaní televízneho dokumentu Hawking: Die Suche nach dem Anfang der Zeit, vysielané nemecko-francúzskou televíznou spoločnosťou Arte.

Zrejme vzhľadom k svojej záľube v irónii a sarkazme sa Stephen Hawking podieľal aj na rôznych krátkych výstupoch v televíznych hrách a skečoch, kde sám hosťoval. Zahral si v seriáli Star Trek (ako študent bol horlivým čitateľom science fiction), sediac vo svojom vozíku prestavenom na vrtuľník sa objavil aj v seriáli Simpsonovci, v seriáli Futurama predstavoval člena prísne tajnej skupiny starajúceho  sa o zachovanie kontinua časopriestoru a podobne.

Ocenenia:

- 1975 Eddington Medal

- 1976 Hughes Medal of the Royal Society

- 1985 Gold Medal of the Royal Astronomical Society

- 1986 člen Pápežskej akadémie vied

- 1988 Wolf Prize in Physics

- 1989 Prince of Asturias Awards in Concord

- 1999 Julius Edgar Lilienfeld Prize of the American Physical Society

zdroj: internet