Spolupráca so študentkami a školami

Počas školského roka k nám chodia na návštevu študentky z rôznych škôl v rámci spolupráce. Nechodia len oni k nám, ale chodíme aj my do škôl.

Odkedy chodím do Detského klubu, vystriedalo sa tu už dosť veľa študentov a študentiek zo stredných aj vysokých škôl. Každá škola má určené, ako dlho musia študenti vykonávať prax. Niektorí študenti k nám chodia dlhodobo, to znamená, že pol roka alebo aj celoročne, raz za dva týždne. Iné školy majú prax nastavenú krátkodobo, čiže to znamená, že týždeň alebo dva týždne chodia študenti každý deň.

Stále keď prídu, je to pre nás obohacujúce. Mňa osobne prekvapilo, že nás berú ako seberovných. Nikdy sa nestalo, že by sa nad nami vyvyšovali. Každý z nás sa poteší, keď prídu. Stále je s nimi zábava a sú veľmi nápomocní. Samozrejme, nie je to len o tom, že nás zapoja do všelijakých činností, ale je s nimi aj zábava. Niekedy mi to tak pripadá, že sa učíme od seba navzájom. Každá nová skúsenosť je obohatením v živote človeka a je to jedno, či má alebo nemá postihnutie.

Človek, keď vidí niekoho, kto je telesne postihnutý, nemal by pozerať na postihnutie a začať ho ľutovať. Mal by skôr pozerať na to, aký je ten človek. Preto stále hovorím, že výzor nie je vôbec dôležitý, ale to, ako sa správa k ostatným ľuďom. Povaha a správanie je to najdôležitejšie. Dokonca oveľa dôležitejšie ako výzor, postava alebo fyzické postihnutie.

Gregor Simon