Sociálne projektovanie na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského

V dňoch 21. a 22. mája sme sa zúčastnili sociálneho projektu, kde sme sa snažili aspoň trochu priblížiť, čo je to vlastne zdravotné telesné postihnutie. Preto sme si pripravili pre študentov niekoľko aktivít, kde sme zábavnou formou poukázali na to, ako by mladý človek mal pristupovať k človeku na vozíku. Prezentovali sme sa ako normálni mladí ľudia, ktorí sú rovnocennou súčasťou spoločnosti tak, ako každý. Nevyžadujeme nejaké špeciálne postupy ani špecifický typ správania od ľudí voči nám, až na malé detaily, ktoré sme im na tomto sociálnom projekte mali možnosť odprezentovať. Snažili sme sa poukázať na to, že s nami môžu jednať ako s hocikým iným. Na úvod sme, okrem nás samých, predstavili aj naše zariadenie, čomu sa venujeme, čo vlastne robíme, čo je hlavnou úlohou nášho zariadenia. Okrem toho sme si zahrali tak trochu psychologickú hru „Ak súhlasíš s mojím pohľadom na danú situáciu, tak si so mnou vymeň miesto“, aby sme sa uvoľnili, zbúrali medzi sebou ľudské bariéry a zdvihli hladinu humoru.

Bolo to pre nás veľkou devízou, pretože práve vďaka tomu sa nám podarilo dokázať, že medzi nami nie sú žiadne ľudské prekážky, ktoré by sme nevedeli prekonať, len s tým rozdielom, že sme na vozíku. Myslím, že práve cez tieto aktivity študenti pochopili, že sme normálni zdraví ľudia ako zvyšok spoločnosti. Následne sme prezentovali samotný život so zdravotným znevýhodnením, podmienky v našej krajine, sociálne služby, osobnú asistenciu, začleňovanie ľudí nám podobných do spoločnosti, skrátka celkový systém sociálnej oblasti v našej krajine. Žiaci si po tejto prednáške uvedomili nový pohľad a získali poznatky o pozadí sociálne znevýhodnených osôb. Po prednáške, sme rovnako aj my, sami jednotlivci, prezentovali naše problémy a situácie spojené so spoločnosťou, so začleňovaním, so štúdiom na školách, s odborníkmi. Odborníci ako špeciálni pedagógovia, psychológovia a lekári, nesprávne vyhodnotili daný problém a na základe toho nás nesprávne zaradili do vzdelávacieho procesu. Tým sme objasňovali nespravodlivé znevýhodnenia, ktoré nás dostali do ťažkých situácií, napríklad ako štúdium, ktoré sa s nami nesú počas celého života. Práve preto si napríklad nemôžeme dovoliť vysokoškolské vzdelanie, pretože sme neboli pripustení k maturitnému vzdelaniu a bez neho nás žiadna vysoká škola nemohla akceptovať. Študenti nám veľmi senzitívne a empaticky načúvali. Podľa nich by mal každý človek dostať právo na vzdelanie, ktoré ho zaujíma. Oni sami v tom nevideli žiaden problém. Keď sme im tieto skutočnosti prezentovali a zároveň nás videli otvorene komunikovať, hneď zmenili svoj pohľad na nás a našu situáciu už vnímali inak.         
V druhej polovici, po 15-minútovej prestávke sme si pripravili aktivitu, v ktorej sme vyzvali študentov, aby sa aktívne zapojili. Spočiatku ani jeden dobrovoľník netušil, čo bude jeho úlohou. Následne si vytiahol jednu z troch možných situácií, ktorú mal spolu s jedným z nás zahrať pred svojimi spolužiakmi. Našim cieľom bolo poukázať na to, ako mladý človek častokrát nevedome pristupuje k človeku so znevýhodnením a v čom reaguje odlišne oproti stretnutiu so svojím kamarátom.
Následne mali študenti možnosť sledovať videá z nášho dokumentárneho štúdia Klubius, kde sme im prezentovali rôzne situácie. s ktorými sa môžu stretnúť. Videá im objasnili, ako by mali v budúcnosti zareagovať v podobných situáciách pri ľuďoch so zdravotným znevýhodnením. Mnohé z prezentovaných aspektov študentov výrazne prekvapili, najmä tie, s ktorými sa ešte nikdy nestretli. Väčšina z nich v spätnej väzbe poukazovala na to, že práve tieto videá im dali veľa do života. Vďaka nim budú v budúcnosti presne vedieť, aký postoj zaujať  k podobným situáciám. Samotní študenti boli niekedy veľmi rozdielni, niektorých študentov to ani veľmi nezaujímalo a boli tam pomerne z povinnosti. Posledná skupina sa jednoznačne najviac zapájala a prejavovala aj najviac záujmu. Komplexne však všetky skupiny hodnotím veľmi pozitívne.        
Z môjho subjektívneho pohľadu je táto skúsenosť veľmi dobrá a veľmi príjemná. Som rozhodne presvedčený o tom, že navštevovať školy je najlepší variant, ako meniť myslenie v spoločnosti. Vychádzať ako komunita i jednotlivci do ulíc na rôzne školy, je ten najlepší spôsob ako prezentovať naše myšlienky, naše postoje, aj situácie, v ktorých sa nachádzame.

Ďakujem v prvom rade sestrám, Daniele, matke predstavenej kláštora dominikánok, a Alberte, vedúcej sociálneho projektu, že nám umožnili prezentovať náš projekt na tejto poprednej strednej škole v Košiciach. Zároveň som nesmierne nadšený, pretože našu spoluprácu chcú s naším zariadením aktívne rozvíjať aj v budúcnosti. Myslím si, že aj to je výrazný faktor, ktorý potvrdzuje, že táto akcia prebehla naozaj úspešne, až nad moje očakávania.

Matúš Knap a Benjamín Vodrážka