Seminár v Detskom klube

   Dňa 13.9. som sa zúčastnil seminára Design for All, kde sme si s váženými lektorkami doc. Ing. arch. Leou Rollovou, PhD. a Ing. arch. Natáliou Filovou povedali, aké máme nedostatky v oblasti bezbariérovosti. Keďže naša krajina nedodržiava Design for All (univerzálne navrhovanie), aj keď sa zaviazala, že to dodržiavať bude. Týmto porušuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, keďže sa to nedodržiava. Už dávno to malo byť zavedené, ale náš štát to stále odkladá na dobu neurčitú a stále sa vydávajú nové vyhlášky. Takže stále sme tam, kde pred 30 rokmi.

   Jediné, čo sa urobilo, je to, že nakúpili nové autobusy a električky, ale aj tak sa stále nájdu aj vysoké, do ktorých sa nedá dostať. A to hlavne v zime, keď sneží. Tam je veľké riziko, že keď mám nastúpiť do takého prostriedku, tak neohrozujem iba seba, ale aj osobného asistenta. Žiaľbohu, niekedy je taká situácia, že sa musím dostaviť na určité miesto v určitý čas. Takže si nemôžem dovoliť počkať si na ďalší spoj, lebo nie všetko sa dá preložiť. Alebo tiež som sa dopočul od jedného známeho, ktorý je tiež na vozíku, že našiel na internete hotel, ktorý mal byť bezbariérový. Ale keď tam prišiel, tak tam bolo 20 schodov hore a ďalších 20 dole. Jediné, čo tam bolo bezbariérové, bola izba. Ďalší kamarát mi spomínal, ako na bezbariérovej izbe v nemenovanom hoteli bola vaňa. 

   A ďalšia vec ktorá stojí za zmienku, je tá, že keď sa robia chodníky, tak sa nesprávne urobia rampy. Buď je rampa veľmi prudká, alebo nie je protišmyková. A keď zaprší, tak je problém. Ja neviem, prečo si kompetentní ľudia nezavolajú zopár ľudí s postihnutím z praxe, aby im povedali, ako to má vyzerať. Aký to má mať sklon a šírku. Je pravda, že každé postihnutie vyžaduje niečo iné, ale treba nájsť také parametre, aby boli všetci spokojní. Či už ľudia na vozíku, starí ľudia, nevidiaci alebo hluchonemí.

   Poobede sme sa rozdelili na tri skupinky a skontrolovali sme celú budovu, či je všetko tak, ako má byť. My ako Detský klub sme zameraní výlučne na ľudí s telesným postihnutím, takže našu budovu máme prispôsobenú našim potrebám.

Ale prišli sme na to, že aj my máme nejaké menšie nedostatky a nie je to úplne prispôsobené nevidiacim ľuďom. Ale postupne sa na nedostatkoch pracuje. Tieto veci sa zmena iba vtedy, keď spojíme sily a budeme sa o tie veci viac zaujímať.

Sú to veci pre náš život veľmi dôležité a musíme za ne bojovať.

redaktor Matúš Knap s pomocou asistenta Dalibora