Rozhovor s riaditeľom ZŠ Mateja Lechkého v Košiciach

Pred nejakým časom nás navštívil pán Šafran, riaditeľ Základnej školy Mateja Lechkého, ktorá sa nachádza na sídlisku KVP. Pozvali sme ho na rozhovor o možnostiach vzdelávania detí s telesným postihnutím. Okrem toho sme ho oboznámili s naším zariadením.

Verím tomu, že tak ako pre nás, aj pre neho to bolo príjemné stretnutie. Pýtali sme sa na rôzne otázky, ktoré som zostavil do tohto interview: 

1. Ako dlho ste riaditeľom na Základnej škole Mateja Lechkého? S akými pocitmi ste prebrali riaditeľské kreslo po vašom predchodcovi, pánovi Šarikovi?

Riaditeľom som od 17. júla 2000. Keď som preberal funkciu riaditeľa školy, vedel som, že preberám školu, ktorá je dobrá. Teraz nemám na mysli len to, že sú tam vyhovujúce priestory, že je bezbariérová, ale vedel som aj to, že sú tam dobrí učitelia, pretože som tam pôsobil predtým ako zástupca riaditeľa školy, čiže som to poznal. Pamätám sa, na výberovom konaní sa ma jedna členka výberovej komisie pýtala, či mienim pokračovať v integrácii telesne postihnutých detí. A odpovedal som vtedy tak, ako som to cítil, že to považujem za svoju povinnosť.

2. Ako vnímate integráciu, respektíve inklúziu v jednotlivých triedach?

Povedať to za každú jednu triedu by bolo veľmi komplikované, lebo v každej triede to môže byť trošku inak. Podľa mojich skúseností, ak dieťa s postihnutím nastúpi medzi ostatné deti už od prvého ročníka, príjmu ho medzi seba prirodzenejšie ako pri neskoršej integrácii. Aj pre samotné dieťa s telesným postihnutím je lepšia integrácia už od prvého ročníka.

3. V ktorom roku sa vám podarilo získať plaketu Mateja Lechkého a akým spôsobom ste to dosiahli?

Čestný názov sme získali od Ministerstva školstva v roku 2010. Udeľovanie čestného názvu je pomerne komplikovaný proces, ktorý sa udeľuje na základe záverov z inšpekcií. Posudzuje sa kvalita výchovno-vzdelávacej činnosti, ale aj to, čo škola robí naviac. Jedná sa o to, aké výsledky naša škola dosahuje. Naša škola dosahuje veľmi dobré výsledky. Už asi desať rokov sme stále v prvej desiatke najúspešnejších škôl, pričom nerobíme žiaden výber detí. Sme škola, ktorá berie všetky deti zo spádovej oblasti. Myslím, že aj to potvrdzuje to, že na našej škole sú dobrí pedagógovia.

4. Koľko máte alebo ste mali žiakov s telesným postihnutím? Máte aj žiakov s iným ako telesným postihnutím?

Na škole skončilo tento rok, ak sa nemýlim, 11 integrovaných absolventov. Celkovo ich bolo 34. Na najbližší školský rok sa zatiaľ neprihlásili žiadni žiaci s telesným postihnutím. Ešte sa môže stať, že prijmeme niekoho, koho nedokázala prijať spádová škola.
Okrem žiakov s telesným postihnutím máme integrovaných aj žiakov s iným druhom postihnutia. Máme deti s poruchami z autistického spektra, deti s aspergerovým syndrómom - tohto roku, keď si dobre pamätám, máme dve takéto deti. Častokrát sa ale stáva aj to, že sa tieto poruchy prejavia až v období školskej dochádzky. Niekedy zistíme, že sa dieťa správa inak ako bežné deti a potom odporúčame jeho rodičom vyšetrenie u špecialistov. Stretávame sa aj s tým, že sa rodičia bránia, aby išli s dieťaťom na vyšetrenie, čo je pre nás nepochopiteľné, lebo cieľom tohto nášho postupu je ich dieťaťu pomôcť.

5. Robí vám, alebo učiteľom na škole problém, prispôsobiť učebné osnovy žiakom s telesným alebo iným postihnutím?

Vyžaduje to vždy trošku viac práce, ale že by to priamo spôsobovalo väčší problém, tak to nie. Ak to postihnutie nie je zmyslové. Na žiakov so zrakovým alebo sluchovým postihnutím nie sme pripravení, v tomto nedokážeme pomôcť. Predstava, že máte špeciálneho pedagóga a ten sa bude venovať dieťaťu s viacnásobným postihnutím, je laická predstava, ktorá vedie k výsledkom, ktoré nechce dosiahnuť ani učiteľ ani rodič.

6. Aký máte názor na asistentov na školách? Koľkých školských asistentov máte v súčasnosti? Pomáhajú podľa vás dostatočne žiakom? Pomáhajú si vzájomne spolužiaci?

Otázka asistencie je definovaná rôzne. Osobného asistenta škola nezabezpečuje, toho zabezpečuje rodič. Pedagogický asistent je praktický asistent, ktorý má učiteľovi pomáhať prispôsobiť vzdelávací obsah žiakovi. Niekedy si to rodičia mýlia a myslia si, že asistent učiteľa bude robiť to, čo by mal robiť osobný asistent. A to niekedy vyvoláva nedorozumenie medzi školou a rodičom. Rodič má iné očakávania, než je zameranie činnosti pedagogického asistenta. V súčasnosti máme na našej škole 2 pedagogické asistentky, ale pri takom počte detí ako máme na škole, je to málo. Tieto pedagogické asistentky samozrejme trošku suplujú aj toho osobného asistenta, pretože pomáhajú deťom, ktoré majú problémy presúvať sa po škole z miestnosti do miestnosti, z poschodia na poschodie, pretože všetky deti, nielen tie s postihnutím, by nemali chodiť výťahom samé.
Snahu pomôcť postihnutým žiakom majú aj ich spolužiaci. Zažil som, že jeden žiak si vyhradil právo pomáhať svojmu telesne postihnutému spolužiakovi a naozaj mu pomáhal počas celého štúdia.

7. Aký máte pomer integrovaných žiakov v triede?

Počty integrovaných detí v triede určoval zákon. Ak chcela škola integrovať deti, ktoré to naozaj potrebujú, tak sa nedali dodržať počty. Aj z toho dôvodu štát upustil od určovania striktného počtu. Je ideálne, keď počet integrovaných žiakov, ktorí potrebujú pomoc, nie je vysoký, ale zákon ho už neurčuje striktne. Na druhej strane by mal samozrejme každý riaditeľ individuálne zvážiť, či môže do jednej triedy umiestniť viac telesne postihnutých žiakov. Hlavne z dôvodu, že učiteľ v triede nemá v praxi takmer žiadnu výpomoc.

Rozhovor bol autorizovaný.

Ďakujeme pánovi riaditeľovi, že si našiel čas, prijal naše pozvanie do DK a odpovedal na naše otázky. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.

Gregor Simon