Príbeh modelky, ktorá nemá nohy - Aimee Mullins
23. 05. 2017 Autor: Marián Kozák
Je modelkou, herečkou, pracovala ako analytička v Pentagone a tiež ako atlétka prekonala niekoľko svetových rekordov bez nôh. Je krásna bystrá a veľmi statočná. To všetko napriek skutočnosti, že sa narodila bez lýtkových kostí a lekári jej v jednom roku museli amputovať obidve nohy pod kolenami. Kariéra Aimee Mullinsovej v modelingu začala pred 12 rokmi. Vtedy sa stala múzou slávneho Alexandra McQueena. Výstredný návrhár prišiel s myšlienkou, že jej namiesto protéz obuje zložité vyrezávané drevené topánky. Keď sa táto krásna blondínka objavila na móle počas londýnskeho „Fashion Weeku“ (“módneho týždňa“), publikum ju považovalo len za ďalšiu novú tvár. Informácie o jej postihnutí prenikli až po prehliadke a vyvolali vlnu odporu. McQueen si vypočul obvinenie, že svoju show mení na čudnú cirkusovú prehliadku a Aimee hneď dostala nálepku „ďalšia postihnutá modelka“. A to je označenie, ktoré neznáša. Od tej doby robí maximum, aby sa ho zbavila.
Buď invalidný vozík alebo protézy
Aimee vyrastala v Allentowne v Pensylvánii. Jej otec pracoval ako robotník v továrni, matka sa živila ako recepčná v nemocnici. Keď sa narodila, nikto si nedokázal vysvetliť, prečo sa jej nohy nevyvinuli tak, ako sa mali (jedna z teórií znela, že za to môžu antibiotiká, ktoré jej matka užívala v čase, keď ešte nevedela, že je tehotná). Každopádne, prognóza bola krutá. Doktori rodičom oznámili, že Aimee zrejme nikdy nebude chodiť, a jediná nádej pre ňu bola amputácia obidvoch nôh pod kolenami. Len vtedy existovala šanca, že sa naučí chodiť na protézach rovnako prirodzene, ako sa iné deti v jej veku učia chodiť.
Risk sa vyplatil. Keď mala Aimee 2 roky, vedela sa sama pohybovať, napriek tomu, komplikácie spojené s rastom kostí zapríčinili, že počas nasledujúcich šiestich rokov prekonala mnoho operácii . Jedna z prvých vecí, ktoré si Aimee pamätá z detstva, je zúfalstvo, ktoré cítila, keď sa v piatich rokoch musela vrátiť k invalidnému vozíku. Jej nohy boli totiž po operácii také opuchnuté, že sa nezmestili do protéz.
„Strašne som túžila vrátiť sa do škôlky, ale moja učiteľka ma tam nechcela. Vravela, že je to nevhodné, a že by som mohla rozptyľovať ostatných žiakov. Dnes by nič také nebolo možné, ale predsa len vtedy boli 80. roky“ rozprávala dnes 35 ročná Aimee redaktorke britského denníka Daily Mail.
Aimee mala ešte jednu výhodu – dvoch mladších bratov. Práve tí ju nabádali, aby s nimi chodila plávať, jazdila na bicykli, liezla po stromoch a lyžovala. Vyštudovala bežnú školu, jej rodičia pre ňu nevyhľadávali žiadnu špeciálnu starostlivosť. „Úprimne povedané, mali na starosti dôležitejšie veci – pracovať, platiť účty. Boli sme vychovávaní tak, aby sme boli čo najviac samostatní. Bola som schopná, pretože som proste musela byť,“ spomína Aimee.
Na dráhe diplomacie
Keď mala 17 rokov, patrila do trojice študentov, ktorí zo 40 tisíc uchádzačov získali štipendium na Georgetownskej univerzite. Študovala diplomaciu podobne ako ďalšie slávni absolventi tejto fakulty, napríklad Bill Clinton. Jednou z jej prednášajúcich bola aj Madeleine Albrightová. Súčasťou štipendia bola tiež práca pre Pentagon - Aimee tam pôsobila ako analytička. A získala nielen najvyššiu bezpečnostnú previerku, ale navyše bola jedinou ženou v oddelení, v ktorom pracovalo 249 mužov. Aj tak ale túto prácu snov po pár rokoch opustila.
"Pentagon nie je miesto, ktoré by podporovalo individualitu a inovácie. A ja už som nedokázala zvládať tie obmedzenia a tajnosti. Očakávalo sa odo mňa napríklad, že nahlásim akýkoľvek kontakt s cudzím štátnym príslušníkom. Lenže každý z mojich spolubývajúcich bol z inej krajiny, rovnako ako polovica mojej rodiny - môj otec je Ír, "vysvetľuje Aimee. Odchod znamenal, že musela okrem iného vrátiť viac ako 75 tisíc Eur, ktoré získala v rámci štipendia. "Stále ich splácam, ale nikdy som toho neľutovala."
Počas štúdií sa Aimee dostala aj k športu. Vždy bola členkou školských volejbalových, futbalových alebo softbalových tímov. Na univerzite sa zamerala na atletiku. V roku 1996 sa ako členka americkej výpravy zúčastnila aj paraolympiády v Atlante. Na špeciálnych protézach, ktorým sa vo svete športu hovorí gepardie nohy (používa ich napr. aj súčasný slávny šprintér Oscar Pistorius), vybojovala svetový rekord v šprintoch na 100 i 200 metrov, a dodnes drží najlepší svetový paraolympijský výsledok v skoku do diaľky. Protézy, ktoré boli vyvinuté pre Aimee dodnes používa mnoho športovcov so zdravotným znevýhodnením.
Aimee behá vďaka protézam z uhlíkových vlákien, ktorých vynálezcovia sa inšpirovali zadnými nohami geparda. Za svoje protézy sa nehanbí. Aimee je držiteľkou niekoľkých svetových paralympijských rekordov.
Chcem byť herečkou
"Veľká časť môjho života je o vôli - mať vôľu dokázať, čo všetko moje telo zvládne. Je to neuveriteľná vec, byť schopná otestovať sama seba až k takým limitom. Byť atlétkou je veľmi súkromná vec, ktorú robíte pred očami verejnosti. A hranie je podobné, "dostáva sa Aimee k svojej ďalšej vášni – herectvu.
Aimee Mullins tiež navštívila otvárací večer Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. V čiernych priliehavých šatách vyzerala úžasne. Takto zamaskovala svoj hendikep, aby jej nebolo vidieť protézy. Má štíhlu postavu.
Aimee sa stále pohybuje v módnom svete, venuje sa aj charite. Aj napriek všetkým svojim záujmom a úspechom v rozličných oblastiach Aimee chcela byť vždy herečkou. Nakrútila napríklad umelecký film Cremaster 3, ktorý režíroval Matthew Barney, inak tiež partner islandskej speváčky Björk, objavila sa aj v snímke Olivera Stonea World Trade Center alebo v sérii filmov o inšpektorovi Poirotovi s Davidom Suchetom v hlavnej úlohe. Na červených kobercoch je táto Američanka ako doma.
Tento rok sa Aimee, ktorá je známa aj svojou zbierkou protéz (niektoré z nich sú také dokonalé, že by neinformovaného pozorovateľa vôbec nenapadlo, že táto krásna žena nemá nohy), oblúkom vrátila aj do sveta módy. Stala sa totiž svetovou ambasádorkou spoločnosti L'Oréal Paris. Zaradila sa tak ku hviezdam, akými sú napríklad Jennifer Lopez, Beyoncé alebo Eva Longoria. Popredná kozmetická firma Aimee angažovala nielen preto, že je krásna. Zmluvu dostala hlavne preto, že je osobnosť.
"Niektorým ženám trvá až 30 alebo 40 rokov, než zistia, že krásnymi ich nerobí to, čím sú rovnaké ako všetky ostatné, ale to, čím sa odlišujú. Ja som to pochopila skôr. Najskôr som musela prijať fakt, že nie som normálna. A potom som sa naučila, že to, o čom mi hovorili, že bude moja slabosť, žiadnou slabosťou nebolo. Takže keď som mala 20 rokov, bola som schopná si povedať: Vďakabohu, že nie som normálna, pretože práve vďaka tomu som výnimočná," hovorí Aimee a dodáva: "Život znamená vytvoriť si vlastné šťastie a žiť podľa svojich vlastných pravidiel."
Zdroj:
https://www.prozeny.cz/clanek/pribeh-statecne-zeny-bez-nohou-22047?amp