Prečo je potrebné dobré vzdelanie

Spoločnosť tvoríme my všetci, či už zdraví alebo chorí, či ľudia so znevýhodnením alebo bez neho - všetci patríme do spoločnosti. Veď Slnko svieti na všetkých rovnako, bez rozdielu rasy, veku, vzdelania či zdravotného stavu. Každý rodič by mal mať rovnakú príležitosť poradiť sa o možnostiach vzdelávania svojho dieťaťa. Tomu však v prípade detí so znevýhodnením predchádza rad vyšetrení. Je to návšteva psychológa, špeciálneho pedagóga... Na základe nálezov z vyšetrení je následne dieťa odporúčané/umiestnené (prípadne neumiestnené) do príslušnej základnej alebo špeciálnej školy.

Preto by som rád apeloval na odborníkov, aby po dôslednom posúdení správne diagnostikovali dieťa, pretože posudok a jeho následky sa s ním nesú celý život. Dnešná doba nám ponúka viac možností ako kedysi. Napr.: sprevádzanie a pomoc dieťaťu s ŤTP počas celého vyučovania školským asistentom. Ďalej sú to lepšie možnosti integrácie dieťaťa medzi zdravé deti, ktoré ho môžu motivovať k napredovaniu a individuálny prístup so zreteľom na jeho špecifické potreby. Dôležitá je aj intenzívna spolupráca rodiča, učiteľa, špeciálneho pedagóga ako aj školského výchovného poradcu.

Obdobie dospelosti je novou životnou etapou každého človeka. Ja osobne kladiem veľkú dôležitosť slobode rozhodovania a rešpektovaniu individuality človeka. Jednou z nich je aj rozhodnutie sa pre vzdelanie. Mal by sa človek so zdravotným znevýhodnením alebo obmedzením učiť či vzdelávať? Má to nejaký význam? Odpoveď znie áno! Aj v Ústave SR je uvedené právo na vzdelanie každého človeka. Vzdelanie ovplyvňuje jeho ďalší život, rozvoj osobnosti ako aj začlenenie sa do bežného života. Bez vzdelania je takmer nemožné uchádzať sa o nefyzickú prácu. Pretože každá práca si vyžaduje istú kvalifikáciu. Preto je pre ľudí s ŤTP vzdelanie o to viac kľúčové.

Človek má v sebe už od narodenia túžbu učiť sa, baží po vedomostiach a nových poznatkoch, túži poznávať veci okolo seba, chce poznať seba samého, sníva... Ak sa dostalo primerané vzdelanie človeku s ŤTP, má prácu ktorá ho baví, je začlenený do kolektívu, pociťuje radosť a úprimné šťastie. Prínos človeka s ŤTP v pracovnej činnosti je veľký i keď zdanlivo navonok neviditeľný. Je to podobné ako v škole. Aj v práci sa kolegovia stanú časom vnímavejšími na pomoc druhým..

Matúš Knap