Poznávacia cesta do Viedne

Dňa 30.7.2017 (v nedeľu) som sa vybral s mojím osobným asistentom Jankom na poznávaciu cestu do Viedne. Veľmi som sa na túto poznávaciu cestu tešil.  Bola to moja prvá návšteva rakúskeho hlavného mesta bez rodičov. Mal som dobrý pocit, pretože som vedel, že môj asistent Janko má bohaté dlhoročné skúsenosti (7 rokov) s poskytovaním osobnej asistencie a taktiež s cestovaním vozičkárov. Dávno som si všimol, že sa mu páči práca osobného asistenta. Vnútorne sa s ňou úplne stotožnil. Nebojí sa ničoho a veľmi rád má nové výzvy.

Pred cestou sme si stanovili náš spoločný cieľ, že nakrútime viacero rôznych videí, ktoré budú poukazovať na riešenia architektonických bariér. Videá chceme využiť aj v budúcnosti do videodokumentov venovaných bariéram.

Cestovali sme najprv vlakom do Bratislavy. Rýchlik vyštartoval z Košíc o ôsmej hodine ráno. Cesta do Bratislavy trvala približne šesť hodín. Napriek tomu, nám obom ubehla veľmi rýchlo. Rozprávali sme spoločne o pamiatkach a atrakciách,  ktoré by sme chceli navštíviť.  Keď sme vystúpili v našom hlavnom meste z vlaku, čakali už na nás železničiari s plošinou na rýchlik do Viedne, ktorú vopred Janko objednal cez internet. Slovenský sprievodca nám chcel predať cestovné lístky. Vyskytol sa však problém pri ich vytlačení. Povedal nám, že zavolá rakúskemu kolegovi, aby sme jemu zaplatili za lístky. Pred rakúskymi hranicami Slovák vystúpil z vlaku. Vzápätí nastúpil Rakúšan. Prihovoril sa nám. Zistili sme, že nevie vôbec po anglicky. Musel som si „oživiť“ svoje znalosti z nemčiny a povedal som mu, že sme zo Slovenska. Pýtal sa ma, či niečo nepotrebujeme. Chceli sme mu zaplatiť za lístky, nereagoval a odišiel k iným cestujúcim. Nakoniec sme nič za rýchlik neplatili. Ušetrili sme 28 €. Cesta z Bratislavy do Viedne trvala cca 60 minút.

Vo Viedni na stanici sme navštívili bezbariérovú toaletu, ktorá bola vybavená na vysokej úrovni. Splachovacie tlačidlo bolo namontované priamo na držadle spoločne s tlačidlom pre privolanie prvej pomoci. Potom sme sa už vybrali do hotela. Podrobne som si všímal tamojšiu verejnú dopravu /metro, autobusy, električky/. Najviac sa mi páčilo cestovanie metrom, nakoľko je veľmi rýchle pohodlné aj úplne bezbariérové. Škoda, že ho na Slovensku nemáme. Po príchode do tamojšieho hotela „Ibis“ sme sa ubytovali a išli sme do centra mesta obdivovať viedenské pamiatky a monitorovať ich bezbariérovosť. Presúvali sme sa metrom. Na staniciach metra boli výťahy, ktoré boli určené pre vozičkárov, barličkárov, ale i matky s kočíkmi, seniorov, nevidiacich a tehotné ženy. Všetci môžu cestovať bez problémov a bez toho, aby museli niekomu zo zamestnancov vopred nahlasovať osobné údaje.

Vo Viedni sme najprv navštívili gotický chrám Dóm Svätého Štefana, ktorý má bezbariérový hlavný vchod. Po návšteve chrámu sme si išli pozrieť okolie rakúskeho parlamentu. Na vstupných schodoch do parlamentu sme sa spolu s Jankom odfotili. Do budovy parlamentu viedla aj bezbariérová rampa. Potom sme sa vybrali do Hofburgu. V súčasnosti sa v jeho vnútorných priestoroch nachádza významné múzeum, ktoré je venované niekdajšej rakúskej cisárovnej Alžbete Bavorsskej, prezývanej Sissi.  V múzeu sa nesmie fotiť.  Potom sme navštívili tamojšiu radnicu, pred ktorou sme sa odfotili. Zastavili sme sa aj v niekoľkých obchodoch so suvenírmi. V uliciach sa mi  veľmi páčili kone s kočmi, ktoré slúžili ako taxíky pre turistov. Boli však drahé.  Jedna hodina jazdy po širšom centre mesta stála až 110€. Cyklistické chodníky sú tiež na vysokej úrovni. Rovnako majitelia so psíkmi majú vyhradenú samostatnú zónu. Večer sme navštívili tamojší slávny zábavný park „Práter“. V Prátri sme sa navečerali. Ja som si dal populárny „Wiener Schnitzel“ /viedenský rezeň/ s hranolkami a zeleninou a Janko si dal „Frankfurtský hot dog“. Po dobrej večeri sme si ešte pozreli tamojšie úžasné kolotoče, autodrómy aj húsenkové dráhy a tak sme ukončili program prvého dňa vo Viedni.

Cestou z Prátra na hotel sme sa zastavili v obchodnom centre kúpiť niečo na raňajky. Keď sme ho išli zaplatiť ku pokladni, vykladali sme jednotlivé položky na pokladničný pás, predavač sa nás spýtal po nemecky, či všetok tovar je náš. My sme mu najprv dobre nerozumeli, pretože to povedal veľmi rýchlo. Pozreli sme sa s Jankom navzájom na seba a uisťovali sme sa, či sme dobre pochopili jeho otázku. Predavač vtedy zistil, že sme Slováci a začal s nami hovoriť po slovensky. Povedal nám, že je z Petržalky. Pobavilo nás to. Potom sme už išli do hotela. Naša izba bola bezbariérová ale kúpeľňa len čiastočne. Bol tam sprchový kút aj držadlá, ale vanička sprchy bola vysoká. Zvládli sme to ale bez problémov a vyčerpaní sme rýchlo zaspali.

Na druhý deň ráno sme sa naraňajkovali a išli sme navštíviť slávny zámok Schönbrunn, niekdajšie letné sídlo Habsburgovcov. Je to krásna baroková stavba. Z významných panovníckych rodín ho obývala Mária Terézia s rodinou a cisár František Jozef I. s už predtým spomínanou manželkou Sissi.  V súčasnosti sa v jeho vnútorných priestoroch nachádza viacero významných múzeí. Jedno je venované cisárovnej Sissi, ďalšie je tzv. „Detské múzeum“, ktoré je venované deťom významných tamojších panovníkov.  V múzeách sa nesmie fotiť. Zámok obklopuje rozsiahly udržiavaný park, kde sa nachádza jedna z najstarších zoologických záhrad na svete, ktorú sme navštívili aj my s Jankom. Veľmi sa mi páčila. Bol to pre mňa veľký zážitok naživo po mnohých rokoch vidieť žirafu aj slonov. V Schönbrunnskom areáli sa taktiež nachádzajú prekrásne záhrady, detské ihrisko, rôzne labyrinty, skleníky napríklad palmový skleník či botanická záhrada. Na priestranstve pred zámkom sú rozostavené mnohé stánky s občerstvením a suvenírmi. Po areáli premáva vláčik. Nestihli sme si pozrieť všetky atrakcie, nakoľko sme sa ponáhľali do prístavu, kde sme čakali na našu loď, ktorá nás mala odviesť do Bratislavy.

Do Bratislavy sme sa plavili peknou bezbariérovou rakúskou loďou - rýchlym katamaránom (typ lode). Väčšinu času počas celej cesty sme strávili vonku na palube. Obdivovali sme krásny Dunaj aj okolitú prírodu. Videli sme z lode hrad Hainburg, a neskôr aj Devín.  Na lodi boli k dispozícii  toalety v štýle univerzálneho dizajnu. Tento spôsob riešenia bezbariérovosti sme veľmi ocenili. Za cestu loďou sme spolu platili 50 €. Stálo to však za to!

Do Viedne sa určite ešte niekedy vrátim. Je to úžasné mesto s bohatou históriou, vyspelou legislatívou, čistotou a výbornými službami. Naše slovenské mestá sa majú od nej čo učiť.  

S dobrým osobným asistentom sa dajú prekonať skoro všetky prekážky!

Ďakujem môjmu skvelému osobnému asistentovi Jankovi, vďaka ktorému som mohol absolvovať túto dobrodružnú poznávaciu cestu.

Marián Kozák