Počúvaš osobného asistenta?!

Chcem sa s vami podeliť o jednu moju skúsenosť, kedy som sa odvážil urobiť to, o čom si tu v klube často rozprávame a to obhájiť sa, ak sa so mnou niekto nebude baviť ako so seberovným.

Pred pár dňami som išiel s mojím osobným asistentom do Detského klubu a neďaleko neho ma na ulici oslovila jedna známa, staršia pani, s ktorou som sa v minulosti stretával v stacionári na Opátskom.

Pýtala sa ma ako sa mám, ako sa mi darí, či ešte chodím na Opátske,.. To bola ešte časť rozhovoru, ktorá bola v poriadku. Potom sa pozrela na môjho osobného asistenta a opýtala sa ho, či ho počúvam. On jej odpovedal, že to skôr on má počúvať mňa ako ja jeho. Ostala zarazená jeho odpoveďou, ale vynašla sa a povedala mu, že som bol vždy taký direktívny, že vždy muselo byť po mojom. Že keby som taký nebol, mohol som toho dosiahnuť viac.

Nechcel som byť drzý alebo neúctivý, tak som jej na to povedal, že každý máme nejakú povahu a nikto nie je ideálny. Na moju odpoveď už však nijako nereagovala, bolo vidieť že ostala zaskočená. Nečakala, že budem vedieť tak pohotovo reagovať. Ešte sme si vzájomne popriali pekný deň a rozhovor ukončili.

Zhodou okolností som za pár minút stretol mamu jedného môjho dobrého kamaráta, ktorá ma tiež oslovila s tým, ako sa mám. Celý čas mi však vykala a na to kam idem sa opýtala mňa a nie osobného asistenta. S tým, že sa ľudia obracajú na môjho osobného asistenta, a nie na mňa, sa stretávam dosť často. Táto druhá skúsenosť mi dodala sebavedomie a dobrý pocit.

Týmto článkom chcem nás všetkých povzbudiť, aby sme sa vedeli slušne ozvať, ak sa nám nebude niečo páčiť alebo sa k nám niekto bude správať ako k neseberovným.

Matúš Knap