Návšteva Vianočných trhov v Budapešti 2019

Dňa 28.12.2019 (sobota) som sa vybral s mojím osobným asistentom Jankom autom do Budapešti. Navštívili sme tamojšie vianočné trhy prvýkrát. Veľmi sme sa tešili. Bola to už naša druhá spoločná návšteva maďarského hlavného mesta. Zažili sme spolu veľmi pekný víkend. Vyrazili sme z Košíc okolo pol deviatej ráno. Počasie bolo celkom pekné, ale chladné. Cesta nám trvala približne tri hodiny, ale čas nám obom plynul veľmi rýchlo. Je to z Košíc približne 260 km. Zaplatili sme cez internet poplatok za diaľničnú známku 22 € na 10 dní. Vopred sme sa porozprávali o miestach, ktoré by sme chceli spoločne navštíviť. Budapešť je veľmi pekné a veľké mesto. V súčasnosti má približne 1 779 361 obyvateľov (rok 2017). Museli sme však používať navigáciu, ktorú mal Janko nainštalovanú v mobile. Keď sme prišli do cieľa našej cesty, mali sme problém nájsť voľné parkovacie miesto pre vozičkárov. Všetky miesta boli obsadené.  Nakoniec sme zaparkovali v podzemnej garáži za v prepočte 2 € na hodinu. Parkovací automat prijímal platby len vo forintoch.

Potom sme išli rovno do centra pozrieť si tamojšie trhy. Stánky boli na viacerých miestach v meste. Boli sme už veľmi hladní, tak sme sa rozhodli ochutnať tamojšie langoše pri Bazilike Sv. Štefana. Prechádzali sme sa spolu popri stánkoch. Nakoniec sme si obidvaja kúpili jeden langoš. Boli dosť drahé. Jeden stál približne 6 € a viac. Výhodou bolo, že sme mohli platiť priamo v eurách. Stoly však boli prístupné aj pre vozičkárov, nemal som problém sa zasunúť s vozíkom k stolu. Na rozdiel od košických trhov. Potom sme sa išli poprechádzať a hľadali sme nejaké stánky so suvenírmi.

Následne sme sa autom presunuli do inej mestskej časti. Tentokrát sme zaparkovali v centre mesta. Išli sme si pozrieť ďalšiu významnú pamiatku. Nachádza  sa na budínskej strane Dunaja na Hradnom vrchu. Dostali sme sa tam výťahom.  

Je to "Kostol Svätého Mateja," ktorý bol postavený v 13. storočí. V čase našej návštevy bol zatvorený. Následne sme si pozreli ďalšiu významnú dominantu mesta tzv. Rybársku Baštu.  Je to jedna z najznámejších pamätihodností Budína. Má veľmi peknú architektúru. Je postavená na hradných hradbách. Pomenovaná je podľa rybárov. Bol z nej úžasný výhľad na mesto aj na budovu parlamentu. Videli sme sochu Andrása Hadika na koni. Bol to uhorský gróf a rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu. Pochádzal z turčianskeho slovenského zemianskeho rodu.

Po návrate z prehliadky pamiatok sme navštívili jednu z tamojších kaviarní, aby sme sa zohriali. Dal som si tam horúcu čokoládu. Janko si dal kávu a malinovku. Medzitým sa už zotmelo. Budapešť bola nádherne vysvietená. Videli sme v diaľke z auta tzv. Reťazový Most, ktorý spája kedysi dve samostatné mestá Buda a Pešť. Vybrali sme sa na ďalšie trhy, ktoré sa konali na Vörösmartyho námestí. Na večeru sme si dali ďalší langoš. Potom sme opäť hľadali nejaké obchody so suvenírmi, aby sme kúpili nejaké drobné darčeky pre našich blízkych. Vianočné trhy boli veľmi pekne vyzdobené. Na stromoch boli zavesené farebné vianočné gule. Bolo tam veľmi veľa turistov zo zahraničia. Stretli sme Slovákov, Čechov, Nemcov, Rusov, Poliakov, ale aj Číňanov.

Keď sme sa vrátili z trhov, išli sme sa ubytovať do hotela. Nazýval sa Danubius Hotel Arena. V blízkosti hotela sa nachádza nový futbalový štadión Ferenca Puskása. Na recepcii sme rozprávali po anglicky. Auto sme zaparkovali v neďalekej podzemnej garáži. Vopred sme mali zarezervovanú bezbariérovú izbu cez internet. Za 1 noc sme zaplatili 134 € (2 osoby aj s raňajkami). Na izbe boli dve postele, okrúhly stolík  aj televízor. Kúpeľňa aj toaleta boli tiež prístupné pre vozičkárov. Umývadlo aj zrkadlo sa dali nastavovať na určitý sklon podľa potreby.

Na druhý deň sme mali raňajky v hoteli. Následne sme si pobalili všetky veci. Potom sme sa vybrali k maďarskému parlamentu. Strážili ho ozbrojení policajti. Nachádza sa tam vysoký stožiar, ktorý meria 34 metrov. (Náš stožiar pred NR SR meria 30 metrov :).  V čase našej návštevy sa pred maďarským parlamentom nachádzal krásny, veľký Betlehem. Prešli sme sa po okolí. V diaľke sme videli Margitin most.

Potom sme sa opäť presunuli na Vörösmartyho námestie. Pozreli sme si znovu tamojšie stánky a naobedovali sme sa. Následne sme sa autom presunuli do obchodného centra na okraji mesta Campona, v ktorom sa nachádza známe Tropicarium. Vstup bol bezbariérový. Pred pokladňou sa vytvoril veľmi dlhý rad, pretože je to veľká atrakcia. Platili sme polovičné lístky spolu v prepočte 11€.

Bolo to veľmi zaujímavé. Celý komplex bol rozdelený do viacerých miestností. Všade sa nachádzali popisné tabule s názvami živočíchov v maďarčine a angličtine. Videli sme život v hlbočine, následne aj dažďový prales, v ktorom každú štvrťhodinu zahrmelo, spustil sa dážď a blesky nad aligátormi. Dozvedel som sa, že ide o najväčšie morské akvárium v Strednej Európe a zároveň žraločie akvárium v ktorom sa nachádzalo 8 žralokov a veľa rôznych druhov menších farebných rýb. Nachádza sa tam nádrž, kde návštevníci môžu hladkať raje (ryby).

V prvej  miestnosti sme videli ryby žijúce v Maďarsku a medzi nimi boli aj chránené ryby. Ocitli sme sa v dažďovom pralese. Nad našimi hlavami voľne lietali farebné exotické vtáky a  poskakovali malé opičky a takisto sme videli zelených, žltých, červených hadov, napríklad pytónov. V ďalšej miestnosti sme videli tiež aligátorov, chameleónov, jašterov, obrovské korytnačky, pavúkov a škorpiónov. V sladkovodnej časti sme obdivovali ryby žijúce v  Ázii, Afrike, Južnej Amerike napríklad pirane (ryby). Zaujal ma obrovský tunel. Bolo to hlboké žraločie akvárium, kde nám nad hlavami plávali žraloky. Bol to pre mňa úžasný zážitok. Návštevu Tropicaria odporúčam každému.

Na záver nášho pobytu sme sa na chvíľu zastavili v Tescu, ktoré sa nachádzalo v tom istom obchodnom centre Campona. Kúpili sme si nejaké pečivo a vodu na cestu domov. Mal som príjemný zážitok pri samoobslužnej pokladni, ktorá sa dala prepnúť do slovenčiny. Bol som hrdý, na to, že som počul v Budapešti náš ľubozvučný jazyk! Ďakujem svojmu skvelému osobnému asistentovi Jankovi, vďaka ktorému som prežil zaujímavý víkend.

Marián Kozák