Moja integrácia na základnej škole

V Košiciach viem len o jednej škole, kde prijmú medzi zdravé deti, aj dieťa s telesným postihnutím. S odstupom času to vnímam ako veľké šťastie, že som sa na túto školy dostal a bol som v nej integrovaný. Píšem o Základnej škole Lechkého, ktorá sa nachádza na sídlisku KVP, ulici Jána Pavla II (predtým Lechkého ul.).

Pamätám sa, že v ten rok ako som tam nastúpil, bola škola ešte čerstvo otvorená(možno 2 roky). Škola funguje od roku 1994.

Lepšie po slovensky som sa naučil až na škole. Doma sa rozprávame len maďarsky. Rodičia mi vraveli, že keď sa ma pri zápise niečo pýtala psychologička, odpovedal som jej automaticky maďarsky. Ako štvrták som sa aj s mamou zúčastnil výletu - školy v prírode v Starej Lesnej. Mám na to obdobie dobré spomienky. Keď tak rátam, spolu som za tých 9 rokov vystriedal 4 triedne učiteľky. Všetky boli voči mne ústretové. V triede nás bolo síce okolo 30 žiakov, z toho len ja som mal telesné postihnutie, ale pre mňa bolo tých 9 rokov najkrajším obdobím. Ešte doteraz som v kontakte s niektorými spolužiakmi. Boli sme skvelá trieda.

Na záver by som chcel dodať, že je žalostné ako málo bezbariérových škôl je na Slovensku. Takých, ktoré berú žiakov aj s telesným, či iným postihnutím. Ale ani sa nečudujem. Počas minulého režimu bol systém taký, že boli ľudia s telesným postihnutím odstrčený na vedľajšiu koľaj. Takže väčšina skončila v ústavoch, prípadne na nejakých internátnych špeciálnych školách...

Gregor Simon