Kedy je človek šťastný?

Kedy podľa vás prežíva človek ozajstné šťastie? Myslím, že dnešní ľudia sú dosť zameraní na materiálne veci, ktoré ľahko môžu zatieniť pohľad na pravé hodnoty. Materiálne veci sú iba dočasné, chvíľkové a tie nám pravé šťastie neprinesú.

Som človek s telesným postihnutím, ktorý je odkázaný na každodennú pomoc niekoho iného. Mám mnoho priateľov, ktorí sú vždy ochotní pomôcť mi, keď to potrebujem. Ja si myslím, že dobré vzťahy a  priateľstvá nás robia šťastnými. Veľkým šťastím je mať okolo seba dobrých priateľov. To je šťastie, ktoré sa nedá kúpiť ani zaplatiť. A aj sám byť dobrým priateľom pre iných, vždy ochotný pomôcť, potešiť, povzbudiť... Vďaka tomu, že dostávame lásku od Boha, môžeme ju dávať aj iným ľuďom, a vtedy ich dokážeme robiť šťastnými. A to je podľa mňa úloha každého človeka na tejto zemi. Nebuďme ľuďmi, ktorí sú zahľadení iba do seba a starajú sa len o to, aby im bolo čo najlepšie. Buďme tu pre iných, všímajme si ich potreby, buďme viac empatickí, láskaví a tak bude náš svet krajší.

Raz prišiel za mnou jeden kamarát, bývalý osobný asistent, ktorý prežíval ťažké obdobie a veľmi potreboval zažiť prijatie, pochopenie... Snažil som sa počúvať ho, potešiť a povzbudiť. Pred odchodom ma objal a veľmi mi ďakoval, že som tu bol pre neho. A to mi prinieslo úprimnú radosť – že som mu mohol byť nablízku, keď to potreboval.

Aj modlitba môže byť veľkou službou. Prišli raz za mnou dvaja mladí ľudia. Rozprávali sme sa o veľmi osobných veciach, zdôverili sa mi so svojím prežívaním, problémami. Prosili ma, aby som sa modlil za nich, za ich vzájomný vzťah. Veľmi som prosil za nich Nebeského Otca. Viem, že modlitba má veľkú silu a dajú sa ňou poriešiť aj na prvý pohľad neriešiteľné veci. Po nejakom čase prišli títo mladí ľudia za mnou, veľmi mi ďakovali a s radosťou ma pozývali na svadbu. Bol som dokonca svedok nevesty J. Bol som šťastný, že som mohol aj takto pomôcť. Vedomie, že môžem byť Božím nástrojom, skrze ktorý On koná, ma robí šťastným.

Matúš Knap