Čo robím pre svoje telo i ducha.

V zdravom tele zdravý duch. A preto sa snažím pre svoje telo pravidelne niečo robiť - cvičiť, jesť zdravo, byť na čerstvom vzduchu.

Veľa záleží na tom ako cvičím, nestačí len občas ísť na rehabilitáciu. Dôležité je z vlastnej iniciatívy aktívne cvičiť. Ja sa snažím posilňovať - niekedy som používal činky, teraz som si kúpil posilňovaciu gumu a každý deň si s ňou zacvičím.

Sú gumy, s ktorými sa cvičí ľahšie, ale ja som si kúpil tie najťažšie.  Keď už, tak poriadne. Nech to stojí za to. Posilňujem hlavne ruky, aby som sa dokázal čím lepšie a čím samostatnejšie pohybovať.

Treba sa snažiť pre svoje telo veľa robiť. Aj keď ma niečo bolí, nepovedať si, že dnes nie... Ale aj napriek tomu si zacvičiť.  Nie vždy sa mi chce, to je pravda, ale viem, že keď sa neposnažím, keď sa opustím,  pôjde to so mnou dolu vodou.

Čo sa týka stravy, určite je najlepšie  a najzdravšie to, čo si vypestujeme doma. My máme vlastnú záhradu, kde si pestujeme zeleninu a tiež máme aj ovocné stromy. V poslednú dobu som zaťažený na jablká, veľmi ich mám rád a tie domáce sú najchutnejšie.

Pre zdravie tela je veľmi dôležité často chodiť von, byť na čerstvom vzduchu a to v každom ročnom období a nesedieť len doma za počítačom.

A čo robím pre svojho ducha? Snažím sa veľa čítať, lúštim osem- smerovky, aby sa mi pamäť nescvrkala. Keď človek nepoužíva hlavu, tak pomaly zabúda. Niekedy som nečítal knihy, ale teraz zisťujem, že treba čítať. Rozširujem si slovnú zásobu aj obzor.

Je dôležité mať koníčky a záľuby. Moja vášeň je hokej, dobré výsledky obľúbených hráčov ma vedia dobre naladiť.

Pre udržiavanie sa v dobrej duchovnej kondícii je dôležité mať niekoho blízkeho, kto nás "nakopne" v dobrom slova zmysle. Mať človeka, ktorý nám spraví dobrú náladu, keď máme zlý deň. Pre mňa je takou osobou moja osobná asistentka - Deniska, ktorú beriem ako dobrú kamarátku a veľmi si ju veľmi vážim. Obklopovať sa pozitívnymi ľuďmi. Je dôležité mať okolo seba blízkych kamarátov, ľudí, ktorých máme radi a ktorí majú radi nás, s ktorými si rozumieme a myslíme na to isté a jeden druhého vieme podržať.

Hoci človek na vozíku nemôže mnoho vecí, dokáže veľa, ak si povie, že chce. Všetko je v hlave.  Aj keď mu je ľúto, že nemôže chodiť, vie popracovať na tom, čo vie. Dôležité je prijať sa, uvedomiť si - toto nedokážem, ale je veľa  vecí, ktoré dokážem urobiť. 

Netreba sa vzdávať svojich snov a túžob. Nesmieme sa dať znechutiť druhými ľuďmi, musíme vedieť prekonať svoje strachy. Nebuďme skeptici, veľa dokážeme, žime svoj život naplno!

Mišo