Čo mi karanténa vzala a čo mi dala.

Prežívam zvláštne obdobie. Zrazu som sa ocitol doma, bez možnosti navštevovať klub, chodiť s asistentom do mesta, do posilky... Obmedzil sa kontakt s mojimi kamarátmi aj osobným asistentom. Počas troch posledných týždňov som bol s ním iba raz na chvíľu vonku. Je to pre mňa ťažké. Ale to, aké to je vzácne, si niekedy uvedomíme až vtedy, keď to stratíme.

Chýbajú mi osobné stretnutia, chcel by som vidieť ľudí "naživo" a nie iba cez facebook. Ale tento čas nám môže pomôcť zamyslieť sa nad vecami. Nad tým, čo sme brali ako samozrejmosť a teraz to samozrejmosť zrazu nie je.

Som rád, že počas tohto obdobia môžem viac času tráviť s mojimi rodičmi na chate neďaleko Košíc. Chýba mi tam síce internet, ale máme tam dvor tak som väčšinou vonku, na slnku, na čerstvom vzduchu. V bytovke je to iné.

Využívam príležitosť naučiť sa niečo nové – s mamkou pečieme lekvárové buchty. Tu je môj výtvor :):

Mám čas aj na čítanie príbehov a na moju veľkú záľubu – maľovanie antistresových omaľovánok. Baví ma pestro maľovať hlavne drobné detaily.

Ďalšou výhodou tejto situácie je napr. aj to, že príroda je čistejšia, nie je tak znečistená výfukmi z áut, dymom z tovární.

Vážim si tento čas, kedy môžeme viac komunikovať s rodinou. A aj s kamarátmi aspoň cez internet, čomu som veľmi rád.

Dúfam, že to čím skôr skončí a my sa vrátime do normálu skúsenejší a hlavne vďačnejší.

Mišo Seman