Čo mi dáva práca redaktora

V roku 2013 som sa zúčastnil známej udalosti Národný pochod za život v Košiciach. Pripojil som sa k 80tim tisícom občanov aj s mojim asistentom Števom. Po tejto akcii som o nej napísal článok. Na základe toho ma na spoluprácu oslovila pani doktorka Strhárská, či sa nechcem stať redaktorom v našom časopise Klubčík. Bol som veľmi milo prekvapený, keď mi ponúkla túto možnosť. Nikdy predtým by som nebol povedal, že niekedy budem pracovať. My, ľudia s postihnutím, totiž nemáme veľa možností zamestnať sa a tak sa osobnostne rozvíjať, pretože nám nebolo umožnené doplniť si potrebné vzdelanie. Preto som pani doktorke Strhárskej a pani riaditeľke veľmi vďačný za možnosť pracovať, osobnostne podrásť a získať status zamestnanca ako každý zdravý človek.

Odvtedy už tretí rok pracujem ako redaktor v tomto časopise a prednedávnom som začal aj v našom dokumentárnom štúdiu Klubius. V ňom sa snažíme dávať do povedomia problematiku zdravotného postihnutia pozitívnym spôsobom a ľuďom so ZP skvalitniť život. Prostredníctvom tejto práce zažívam pocit užitočnosti. Každý človek totiž potrebuje cítiť, že má čím prispieť k vzájomnému dobru v spoločnosti. Ďalej ako redaktor získavam silu bojovať a nevzdávať sa v témach, o ktorých píšem, pričom nebojujem za seba, ale aj za ostatných. Aj za tých, čo prídu po mne, aby aj oni mali dobré podmienky pre plnohodnotné začlenenie sa do bežného života. Pri tejto práci taktiež prestávam myslieť na svoje ťažkosti a problémy tým, že riešim iné, taktiež dôležité veci. Nimi som natoľko zamestnaný, že akoby zabudnem riešiť svoje problémy.

Preto som pani doktorke veľmi vďačný za to, že mi pomohla objaviť danosti, ktoré môžem rozvíjať. Predtým som nemal žiadnu takú možnosť rozvíjať niektorú životnú oblasť. Jej prístupom som získal nový pohľad na seba, že mám čo ponúknuť ostatným. Som veľmi rád, že mi ponúkla túto možnosť.

Matúš Knap