Boccia - moja záľuba

22. 05. 2019 Autor: Mišo Seman

Tento šport ma veľmi baví, rád si ho zahrám vždy, keď mám príležitosť. Boccia pochádza z Talianska. Predchodcom je hra petangue. (Petangue si tiež radi zahráme u nás v klube, máme originálne gule na túto hru :). Boccia sa hrá v telocvični a je určená pre ľudí na vozíčku. Má päť kategórií BC1, BC2, BC3, BC4, BC5. Hráči sú do nich zadeľovaní podľa druhu a rozsahu svojho zdravotného postihnutia, podľa toho, nakoľko dokážu hrať sami, alebo potrebujú pomoc asistenta a hrajú za pomoci rampy.

Prvý krát som sa stretol s touto hrou v Detskom klube ZPDaM. Bolo to už dosť dávno. Bol som vtedy spolu s mojím asistentom Ferom v meste. Vtom zazvonil telefón. Volal nám náš kamarát Noro, bývalý plavčík v klube. Ponúkol nám zahrať si túto zaujímavú hru. Po príchode do klubu sme si boli zaplávať a neskôr sme skúsili zahrať si bocciu. Prvé pocity boli výborné, veľmi som sa tešil, že som mal možnosť naučiť sa niečo nové. Neskôr sa môj asistent Fero stal mojím trénerom. Skoro každý deň sme pravidelne trénovali v našej telocvični. Hra ma začala natoľko baviť, že som sa rozhodol stať sa profesionálnym hráčom. Každý, kto chce hrať bocciu, musí byť klasifikovaný a zaradený do jednej z kategórii. Cestoval som do Bratislavy, bol som zaradený do kategórie BC2.

Priamo z klasifikácie ma poslali na súťaž do Bratislavy, bolo to veľmi príjemné prekvapenie, ktoré som nečakal. Tento zážitok mi dodal sebavedomie a chuť zdokonaľovať sa ďalej.

Počas nasledujúcich dvoch rokov som sa aj naďalej zúčastňoval takýchto súťaží. Zahral som si napríklad v Trenčíne, Humennom, Prešove... Na niektorých súťažiach sa mi darilo viac, na niektorých menej. Môj najväčší úspech je umiestnenie na 4. mieste na Majstrovstvách Slovenska, čo sa mi podarilo až dva krát.

    

Stala sa mi tam taká úsmevná príhoda. Usporiadatelia ma privítali ako súťažiaceho z Ukrajiny. Zostal som v šoku. „Čože?“ Mysleli si, že mám Ukrajinskú vlajku – žlto-modrú, čo však bola vlajka mesta Košíc. Bola bez erbu, čo ich poplietlo.

Hoci už nehrám bocciu profesionálne, stále ma veľmi baví. Pri tejto hre sa cítim uvoľnene a šťastne. 

Mišo S.