Bezbariérovosť v Budapešti a Viedni

Cez letné obdobie sme navštívili krásne hlavné mestá dvoch našich susedov. V júni sme si boli pozrieť  Viedeň, hlavné mesto našich západných susedov Rakúska. Aj keď len na jeden deň, lebo sme mali vybavené ubytovanie v Bratislave. V auguste sme sa znova vybrali do zahraničia. Boli sme navštíviť našich južných susedov Maďarov a ich hlavné mesto Budapešť. Tentoraz sme mali ubytovanie na mieste. V Budapešti sme strávili dva krásne dni. Chcel by som vám ponúknuť môj pohľad a porovnanie bezbariérovosti  týchto dvoch krásnych miest.

Viedeň: Je tam dostatočná bezbariérovosť na voľný pohyb pre osobu s telesným postihnutím, ktorá používa mechanický vozík?

Bezbariérovosť vo Viedni si myslím, že je dostačujúca. Mestská hromadná doprava aj metro bolo bezbariérové. Je vidieť, že vo Viedni sa dbá na ľudí s telesným postihnutím. Bezbariérové toalety sa nachádzajú na mnohých miestach. Vchody do jednotlivých budov sú bezbariérové, aj keď sa nájdu aj tam nejaké chybičky. Občan Rakúska alebo zahraničný turista na invalidnom vozíku by sa vedel dostať všade. Keď sme prišli do Bratislavy, išli sme vlakom do Viedne, ktorý nebol bezbariérový, lebo sme nemali objednanú plošinu. Išli sme starším vlakom, ktorý mal úzke chodbičky. Na sedadlo sa priamo osoba na invalidnom vozíku nevedela dostať, aby si z neho mohla presadnúť. No predsa vo Viedni to bolo úplne iné. Bezbariérové  chodníky, aj metro a električky, ktorými sme sa prepravovali.

Môj názor?

Bol to skvelý pocit, že aj v zahraničí myslia na nás, ktorí potrebujeme bezbariérový prístup. Chybičkou krásy bolo to, že vlak do Viedne bol poschodový, ale to bolo len z toho dôvodu, lebo sme ho nemali objednaný. Viedeň bola, čo sa týka bezbariérovosti, z môjho pohľadu takmer dokonalá.

Budapešť: Je tam dostatočná bezbariérovosť na voľný pohyb pre osobu s telesným postihnutím, ktorá používa mechanický vozík?

V Budapešti sme strávili krásne dva dni. Vlak ani v tomto prípade nebol bezbariérový. Išli sme staršími vozňami. Pomocou mobilnej plošiny sme sa dostali aspoň do chodbičky vagóna. Odtiaľ nám museli pomôcť asistenti, aby sme sa dostali na sedadlá. Čo sa týka bezbariérovosti, je tam horšia situácia. Je tam množstvo neupravených chodníkov, ktoré nemajú znížené obrubníky.  Autobusy MHD sú bezbariérové, ale s metrom to nie je žiadna sláva. Pri železničnej stanici, Keleti P.U. je len jeden výťah vedúci k metru, no aj ten bol nefunkčný. Myslím si, že by to bolo potrebné opraviť. Na stanici, ktorá je historickou budovou, tiež boli tri výťahy. Nevidel som ich, ale hovorili nám, že všetky sú pokazené. Vstup do stanice bol bezbariérový. V Budapešti chodníky neboli úplne prispôsobené na pohyb pomocou invalidného vozíka. Trochu mi prekážalo, že šikmý zjazd z chodníka nebol plynulý, ale bol tam výstupok. Mali sme rezervovaný byt v paneláku v blízkosti centra mesta. Pri vstupe do budovy paneláku bol jeden schodík. Vo vnútri budovy na chodbe smerom k výťahu boli dva schody, ale aj dosť strmá rampa. Od výťahu až po celý byt bolo všetko bezbariérové. Prechod z izby na terasu mal vyvýšený prah, ale to bolo najmenej.  

Na oboch výletoch bolo veľmi krásne. Sú to dve nádherné mestá. Čo sa týka bezbariérovosti, Viedeň je na tom určite lepšie ako Budapešť. Sú tam viac upravené chodníky, ale aj prístup, či sa to týka mestskej hromadnej dopravy, vstupu do jednotlivých objektov, ale aj prístup ľudí k osobám s telesným postihnutím bol fantastický.

Gregor Simon