Anketa o bezbariérovosti Košíc

Účasť na seminári o bezbariérovosti, na ktorom som sa zúčastnil minulého roka, ma inšpirovala, aby som urobil anketu názorov na bezbariérovosť nášho mesta Košice. V úvode chcem poďakovať ľuďom, ktorí svojimi odpoveďami pomohli, aby tento článok mohol vzniknúť.

Anketa sa skladá z piatich otázok:

1. Na akej úrovni je podľa vás bezbariérovosť v Košiciach oproti iným mestám? Uveďte prosím v čom vidíte rozdiel.
2. Vie sa užívateľ invalidného vozíka dostať na všetky verejné miesta alebo všade tam kde potrebuje?
3. Ako podľa vás vidí spoločnosť ľudí s telesným postihnutím?
4. Je v Košiciach dostatok príležitostí na osobný rozvoj ľudí s telesným postihnutím?
5. Je podľa vás pohyb v Košiciach problémový alebo nie? Ak je problémový, uveďte dôvod prečo. Napíšte aj miesta, kde sa užívateľ na invalidnom vozíku bez pomoci nedostane.

Odpovede:

Matúš:
(keď prídete kurzorom na číslo odpovede, zobrazí sa vám otázka)
⇓
1. Je na nízkej, pretože sa stretávam často s bariérami, hlavne čo sa týka chodníkov. Ako príklad môžem uviesť Národné námestie. Keď vystúpim z autobusu, je to smerom k Detskému klubu samá diera. Ak by som to mal porovnať s iným mestom, ako príklad uvediem Viedeň. Bol som tam v lete a bolo tam úplne bezbariérové prostredie. Dalo sa tam bez problémov pohybovať aj na elektrickom vozíku, takže človek tam môže fungovať aj úplne samostatne.

2. Neviem, lebo všade sa bohužiaľ objaví nejaká bariéra, ktorá sa nedá prekonať bez asistenta. Napríklad Hlavná pošta. Tam je asi milión schodov a veľmi ťažko sa dá dostať hore.

3. Myslím si, že pohľad zdravých ľudí na nás sa začína v poslednej dobe zlepšovať, pretože ľudia s postihnutím sa viac dostávajú do povedomia spoločnosti. Tak aj zdraví ľudia sa na nás už nepozerajú s odporom, ale niektorí nám dokonca chcú aj pomôcť.

4. Ako kedy. Záleží to od každého osobitne, ale myslím si, že sa ak človek chce rozvíjať, spôsob si nájde.

5. Pohyb je problémový, hlavne v zime keď nasneží veľa snehu a ľudia, čo to majú na starosti ho neodpracú. Často sú to najmä chodníky. Človek s postihnutím tak niekedy musí ostať doma či chce alebo nie.

___

Kika (OA):

1. Nemám možnosť porovnať s inými mestami.

2. Pre užívateľa invalidného vozíka nie je možné dostať sa všade, kam potrebuje.

3. Ako menejcenných, ako menej inteligentných a neschopných postarať sa o seba a niesť za seba zodpovednosť.

4. V Košiciach nie je ani dosť škôl ani vhodné pracovné miesta, ani sa neusporadúvajú akcie, kde by sa ľudia so zdravotným postihnutím mohli zabaviť.

5. Je problémový. Hlavná pošta, množstvo podnikov, každá budova, ktorá leží za chodníkom, ktorý nemá nájazd ale obrubník. Všetko, kam sa dá dostať električkou, ktorá je ale so schodmi a nedá sa do nej nastúpiť.

___

Maťka:

1. V Košiciach je to s bezbariérovosťou lepšie ako pred 20 rokmi, ale aj tak to má trhliny.

2. Osobne si myslím že infraštruktúra Košíc sa zlepšila napríklad v súkromnom zdravotníctve, doprave, ale aj vo reštauráciách a podnikoch. Vodiči autobusov niekedy nie sú ochotní pustiť pasažiera na vozíku s výhovorkou, že im tam nanesie lístie a smeti a to nemôžu dopustiť.

3. Ľudia v spoločnosti sú rôzni. Tak ako aj ich ochota pomôcť. Niektorí sa boja pomôcť, niektorí by aj chceli ale nevedia ako a niektorí pomôžu aj keď netreba - častokrát zle.

4. Čo sa týka vysokých škôl, myslím si, že tam je určitý pokrok. Ešte ale nedochádza k dostatočnej inklúzii, pretože hlavne základné, ale aj stredné školy nie sú pre ľudí s telesným postihnutím prístupné. So zamestnaním je to podobne. Zamestnávatelia radšej zaplatia pokutu, ako by mali zamestnať vozíčkara.

5. Na vozíčku sa pohybuje po meste ťažko, lebo na viacerých miestach nie sú znížené obrubníky alebo treba prekonať schody. Ako napríklad, na Hlavnú poštu. Na pošte na sídlisku Nad jazerom sú zase strmé rampy.

 ___

Majo:

1. Situácia v Košiciach je oproti iným mestám na Slovensku celkom dobrá, ale stále nie vyhovujúca. V porovnaní s vyspelými európskymi mestami je nedostatočná. Mnohé verejné inštitúcie sú stále nedostupné pre užívateľov mechanického alebo elektrického vozíka. Nedodržiavajú sa mnohé stavebné normy a predpisy, ktoré stanovuje legislatíva Európskej Únie.

2. Je to oveľa lepšie ako kedysi v minulosti, ale stále je množstvo rôznych bariér, ktoré je potrebné odstrániť. Viacero základných, stredných, vysokých škôl, jazykových škôl a iných vzdelávacích inštitúcií je pre nás stále nedostupných. Také sú aj niektoré úrady a inštitúcie. Napríklad Miestny úrad Košice-Sever alebo Hlavná Pošta v Košiciach.

3. Ľudia sa pozerajú na človeka s telesným postihnutím inak v meste a inak na dedine. Na dedine je to veľmi ťažké. Sú tam ešte stále veľké predsudky. Nie je tam dostatok služieb, ani možností na osobný rozvoj a kultúrne vyžitie - napríklad kino, divadlo, koncerty.

4. Je to lepšie ako v menších mestách, ale je to dosť individuálne.

5. Podľa môjho názoru, človek s ťažkým telesným postihnutím sa bez osobného asistenta takmer nikam nedostane, pokiaľ nemá úplne zdravé a silné ruky.

___

Lukáš (OA):

1. Bezbariérovosť v Košiciach sa určite za posledné roky zlepšila. Týka sa to napríklad MHD, kde je už každý autobus a väčšina električiek nízkopodlažných. Čo sa týka verejných priestranstiev ako sú napr. chodníky, rôzne priechody, tak tam je ešte určite čo zlepšovať. Väčšie mestá ako sú napr. Viedeň, Budapešť či Praha, sú na tom určíte lepšie, avšak treba brať do úvahy aj to, že väčšie mestá majú väčší rozpočet financií oproti Košiciam. Čiže ak to zhrnieme, áno, je na tom mesto Košice určite lepšie ako v minulosti, avšak stále je čo zlepšovať.

2. Nie. Bohužiaľ ani dnes to ešte nie je možné. Spomeniem miesta ako sú Hlavná pošta, rôzne predajne na Hlavnej ulici. Stále sú ešte miesta, kde sa vozíčkar jednoducho nedostane. Aby som nebol len kritický, musím podotknúť, že situácia je omnoho lepšia ako po minulé roky.

3. Ľudia to vnímajú rôzne. Už sa síce nepozerá na ľudí s postihnutím nejak zvláštne, pretože si už spoločnosť za tie roky od revolúcie zvykla, že existujú aj ľudia s hendikepom. Ešte stále to však nie je na takej úrovni, ako by to malo vyzerať v 21. storočí. Sú tam ešte u niektorých ľudí predsudky. Raz nás možno začnú vnímať všetci ako súčasť spoločnosti.

4. Neviem to celkom posúdiť, no myslím si že ich nie je veľmi málo ani veľmi veľa. Sú rôzne kluby, kde sa môžu realizovať, taktiež nejaké športové strediská, malé zoskúpenia, ale v tomto až taký prehľad nemám.

5. Všeobecne si myslím že nie je nejako extra problémový aj keď samozrejme opäť uvediem, že to nie je úplne všetko v poriadku. Buďme však objektívni a povedzme si, že väčšina ľudí na vozíčkoch, ktorí chcú byť samostatnejší, už používajú osobnú asistenciu. Tým pádom už nie sú odkázaní len sami na seba či rodičov. Pohyb sa s pomocou osobných asistentov stáva pohodlnejším a hlavne reálnejším.

___

Gregor:

Napíšem aj svoj pohľad na bariéry v podnikoch, školách alebo v ľudskom rozmýšľaní. 

Vnímam to tak, že je málo ľudí ochotných pomôcť. Sú takí, ktorí sa ešte s človekom, ktorý má telesné postihnutie nikdy nestretli. Z toho dôvodu sa mu radšej vyhýbajú a majú predsudky. Ale telesné zdravie nie je všetko. Hlavné je to, čo má človek v srdci, ako rozmýšľa nad jednotlivými vecami, činmi alebo ako koná v jednotlivých situáciách. Zdraví ľudia sa nás boja prijať, lebo si myslia, že sa o nás treba len starať a nie sme pre ostatných prospešní. Osobne som zažil nepríjemnú skúsenosť, keď sa ku mne jeden človek nechcel ani priblížiť, lebo si myslel, že sa odo mňa nakazí a bude tiež na vozíčku.

Keď mám hodnotiť počet pracovných miest pre ľudí s telesným postihnutím, tak je ich fakt málo. Zamestnávatelia sa boja čo bude, keď zamestnajú človeka s telesným postihnutím, ako zareaguje kolektív. Problémom sú aj bariéry na pracovisku, ktoré zamestnávatelia nie sú ochotní odstrániť.

Školy a iné verejné budovy sú tiež plné bariér. Ukážkovým príkladom je Pošta 1, teda Hlavná pošta v Košiciach. Jej sprístupnenie pre vozíčkarov a matky s kočiarmi sa rieši už dlhú dobu. Problémy robili najprv pamiatkari, potom Magistrát, neskôr architekti... Plánovaný je tam momentálne výťah, tak som zvedavý či sa aj zrealizuje.

Gregor Simon