Podstatu nasledujúcej Ezopovej bájky poznáme vo viacerých verziách. My, Slováci, máme povesť o Svätoplukových prútoch. Napriek všeobecnej známosti obsahu príspevku ho zaraďujeme, lebo sme presvedčení, že by bolo skvelé, nielen o bájke či povesti vedieť, ale aj ju praktizovať v každodennom živote.
Človek a jeho synovia
Žil raz jeden človek, ktorý mal päť synov. Namiesto toho, aby synovia spolu svorne a pokojne nažívali, ustavične sa medzi sebou vadili. Ich otec mal už dosť neprestajného hašterenia. Rozhodol sa, že im ukáže, akí sú hlúpi. Vybral z kopy dreva päť rovnako dlhých palíc a zviazal ich do otiepky. Potom zavolal svojich päť synov. Najprv ho nepočuli, lebo boli zaujatí hádkou, no napokon prišli. "Počúvajte ma!" zvolal otec. "Vezmite túto otiepku dreva a zlomte ju na kolene." "Urobím to ako nič," posmešne sa uškrnul najstarší syn. Zobral otiepku a z celej sily sa do nej zaprel kolenom. Nech sa však namáhal, koľko chcel, otiepku z piatich palíc zlomiť nevládal. "Nedá sa to," zavrčal napokon. "Ale dá," zvolali jeho bratia a začali sa škriepiť, kto z nich má otiepku zlomiť. Nakoniec to jeden po druhom vyskúšali. Všetkých rozboleli kolená, no otiepku nezlomili. "Ukážem vám, ako sa to dá urobiť," povedal otec zachmúrene. Vzal od synov otiepku a rozviazal ju. Potom každému synovi podal jednu palicu. "A teraz každý rozlomte svoje drevo," prikázal im. Synovia urobili, ako im povedal. Každá palica sa poľahky zlomila, akoby to bolo suché raždie. "Čo z toho vyplýva?" spýtal sa otec. Synovia zostali zarazení, krčili plecami a neodpovedali. Otec si vzdychol. "Vari to nevidíte?" vysvetľoval im trpezlivo. "Keď je človek sám, môže sa zlomiť tak ľahko, ako toto drevo. No keď sa pevne spojí s inými, nič ho nezlomí." Až vtedy synovia pochopili, čo sa im otec usiloval povedať, a veľmi sa za svoje správanie hanbili.
K múdrej Ezopovej bájke dodávame, že s ňou súhlasíme, že sa z nej snažíme aj poučiť, a radšej sa s ľuďmi chceme v dobrom spájať, ako sa zbytočne v zlom rozdeľovať. (Čím samozrejme nechceme povedať, že máme všetko tolerovať, naozaj zlé tolerovať netreba, chceme povedať len to, že všetkým sa nám žije krajšie, keď sa máme radi. )