Moje skúsenosti so školstvom na Slovensku

Narodila som sa začiatkom 80-tych rokov a kvôli postihnutiu ma pedagógovia   „odpísali “. Jediný človek, čo vo mňa veril, bola moja mamka.

Už od malička som bola cieľavedomá aj napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu, ktoré mám. Mamka mi „vypiplala” moje intelektuálne zručnosti, ktoré používam dodnes. Aj keď v škôlke, do ktorej som chodila hovorili, že som nevzdelávateľná. Postupom času, keď som rástla a mamka sa mi neustále venovala, sa preukázal opak.

foto: Martinka v materskej škôlke

S nástupom do základnej školy začala naša rodina mať problém, keďže pedagógovia aj psychológovia tvrdili, že som nevzdelávateľná a nič nedokážem - písať, počítať a dokonca ani samostatne myslieť. Takto to bolo vtedy nielen so mnou, ale aj s ďalšími deťmi, ktoré mali rôzne zdravotné obmedzenia. Chodili sme všetci na Špeciálnu materskú, základnú a niektorí aj strednú školu na Opatovskej ceste v Košiciach a zároveň sme tam navštevovali aj školský klub detí. Počas ročného odkladu nástupu do 1. triedy ZŠ k nám chodila pani učiteľka z “osobitnej“ špeciálnej základnej školy neďaleko od nás. Chodila k nám domov dobrovoľne 2-krát do týždňa a svojimi metódami zistila, že viem písať a budem vedieť aj čítať, aj počítať a hlavne myslieť samostatne. Svoje zistenia prehodnotila s vtedajšou ústavnou psychologičkou, vyvrátila jej dovtedajšie argumenty o mojej nevzdelanosti, a tak sa začala moja prvá pozitívna školská etapa na základne špeciálneho psychologického vyšetrenia. Následne ako 9 ročná som nastúpila do prvého ročníka ZŠ. Tam som  zotrvala 9 rokov základnej školy a 2 roky strednej obchodnej školy bez maturity so záverečnými skúškami.

 foto: Martinka v školskom klube  pri ZŠ s kamarátom Marekom Molnárom a ďalšími

 Som človek, ktorý však dlho neobsedí a po roku, čo som si dala pauzu od škôl, som našla v novinách inzerát, že v blízkosti môjho bydliska sa otvára ďalší ročník súkromnej strednej obchodnej školy. Tak som v roku 2004 nastúpila, po predchádzajúcom pohovore s pani riaditeľkou, že môžem absolvovať túto strednú školu za pomoci svojich osobných asistentiek. Napriek problémom s imunitou a tomu, že škola sa presťahovala do mesta. Dokončila som obchodnú akadémiu za pomoci individuálnych študijných plánov. So spolužiakmi som bola v osobnom kontakte dvakrát do týždňa, keď som chodila na preskúšania. Zakaždým som musela prekonávať 72 schodov s pomocou asistentiek a schodolezu, ktorý sa ony naučili ovládať. Naši profesori nás naučili pracovať s textom z internetu, bez výnimky na rôznych seminárnych prácach z dejepisu, geografie,.. Pre mňa to bolo veľmi podnetné, naučilo ma to viac pracovať s textami, slovnou zásobou a pohybovať sa vo virtuálnom modernom svete. Naučili ma byť dôslednou v práci, odovzdávať svoje práce v termíne a brať to zodpovedne, keďže sme - moji spolužiaci ani ja, nechceli „čierne bodíky “ ????

foto: Martinka počas strednej školy s asistentkou Evkou

foto: Martinka -maturitná

 V roku 2008 som úspešne ukončila strednú obchodnú akadémiu záverečnou maturitnou skúškou z angličtiny, účtovníctva, ekonomiky a slovenského jazyka. Rozhodnutie študovať na tejto škole bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí v doterajšom živote. Mala som super spolužiakov, boli ku mne úctiví, cítila som sa seberovne s nimi. Na tieto roky mám najkrajšie spomienky. Preto odporúčam každému, kto túži a jeho intelektuálne schopnosti tomu nebránia, nech skúsi študovať ako integrovaný človek so ZP, a aby sa nevzdával, lebo skúsenosti s tým spojené mu dajú do budúcna nový životný rozhľad a aj nenahraditeľné spomienky.

foto: Martinka s motivátorkou asistentkou Nikou

Do roku 2011 som si opäť troška od škôl oddýchla a plná nových síl s motiváciou od mojej osobnej asistentky  som sa rozhodla, že skúsim aj vysokú školu. Tak som si vybrala odbor Náuka o rodine na Katolíckej univerzite v Ružomberku-  na Teologickej fakulte v Košiciach. Ale ešte pred nástupom na fakultu som musela absolvovať psychologicko-pedagogické testy. Podľa týchto testov, ktoré som zvládla nad očakávania, pedagogická psychologička mi dala odporúčanie na tento odbor VŠ.

Aj toto štúdium na VŠ má obohatilo novými spolužiakmi a zážitkami s nimi. Získala som nové skúsenosti z komunikovania so študijným oddelením. Najťažším míľnikom pre mňa bolo uznať si, že som študentkou so špecifickými potrebami. Bolo to pre mňa veľmi ťažké prijať. Keď mi študijné oddelenie priradilo špeciálnu pedagogičku, komunikovala som s ňou hlavne telefonicky, keď som potrebovala pomôcť s učivom či skenovaním rôznych odborných kníh. Špeciálna pedagogička pracovala v Ružomberku, preto takto na diaľku. Vždy mi bola oporou nielen v štúdiu, ale aj v osobnom živote a často sme si telefonovali. Páčilo sa mi to, že sa zaujímala aj o moje rodinné prostredie. 

Moju bakalársku prácu na tému Zdravotne postihnuté dieťa v rodine aj vďaka tejto špeciálnej pedagogičke a osobnej asistencii som úspešne obhájila na záverečnej skúške. Písomné aj ústne skúšky som tiež zvládla s využitím osobnej asistencie. Oslava mojich promócií bola v kruhu rodiny v cukrárni AIDA aj doma.

 foto: Martinka oslavuje štátnice aj s asistentkou Ľudkou

O pár rokov neskôr som dostala prvú pracovnú príležitosť pracovať ako brigádnička pre Nadáciu pre deti Slovenska, tzv. Hodinu deťom. Takto som začala písať články pre časopis Klubčík. Cítila som naplnenejší život a zároveň akčnejší. Na nudu nebol v mojom živote nikdy priestor. ???? Som dodnes veľmi šťastná, že Nadácia pre deti Slovenska mi dala túto moju prvú pracovnú skúsenosť v živote.

Stále som sa chcela kariérne posúvať ďalej a v roku 2023 som dostala možnosť spraviť si ešte vzdelávací kurz Inštruktor sociálnej rehabilitácie. Tento kurz sa konal online. Záverečné skúšanie zahrňovalo online test  a ústnu online skúšku. S diplomom som dostala pracovnú ponuku v INKLUBE ako inštruktor sociálnej rehabilitácie na čiastočný úväzok. Je to pre mňa nová výzva v mojom živote a dúfam, že túto prácu budem robiť pre spokojnosť všetkých. Mojou víziou a cieľom je poukazovať na osobnú asistenciu a povzbudzovať ľudí s postihnutím k nezávislému životu s túžbou žiť život naplnene.

Do skorého čítania. 

Bc. Martina Holentová