Osobná asistencia je pre mňa darom

Milí čitatelia Klubčíka,

opäť som sa rozhodla, že napíšem ďalší článok. Dnes to bude na tému osobná asistencia. Keďže osobnú asistenciu využívam už dosť dlhú dobu, tak som sa rozhodla o tom napísať článok. Osobnú asistenciu som prvý krát využila pred osemnástimi rokmi. Veľmi som sa tejto novinke potešila. Aj keď trvalo veľmi dlho, kým som ju začala využívať efektívne. Zo začiatku som osobnú asistenciu (ďalej len OA) nevnímala ako nástroj k sebarealizácii. Brala som ju dosť ľahkovážne. Až neskôr som zistila, že pomocou osobnej asistencie sa dá plnohodnotne realizovať a žiť a zapájať sa tak do rôznych aktivít, ako vzdelávanie, práca, kultúra, iné aktivity. OA mi pomohla aj osobnostne rásť, riešiť si problémy sama, nespoliehať sa vo všetkom na rodičov a blízkych.

Keď som mala svoje prvé osobné asistentky, najnáročnejšie bolo pre mňa si získať prirodzený rešpekt a správne odkomunikovať to, čo od asistentky potrebujem. Musela som sa to prirodzene naučiť, lebo efektívna OA dáva príležitosti realizovať sa, ale mnohé závisí aj od samotného užívateľa. Tak som si ja musela sama určiť, čo vlastne od osobných asistentiek chcem a na čo chcem OA vlastne využiť. Som dosť aktívny typ človeka, ktorý sa nerád nudí. Preto som ako prvé využila OA okrem toho, že som chodila do školy, som navštevovala kurzy angličtiny.

Keď som mala svoju prvú osobnú asistentku Katku, bolo pre mňa náročné povedať, čo chcem, lebo som ešte nikdy cudziu osobnú asistentku. Musela som sa naučiť tolerancii a trpezlivosti pri tom, čo sme mali všetko cez deň urobiť. Pre nás obidve to nebolo jednoduché. Nikdy predtým som nemusela nikomu hovoriť, čo chcem a čo potrebujem od druhého. Musela som sa rozhodnúť a povedať, čo si chcem obliecť, ako ma má obliecť, najesť, naučiť sa chodiť po schodoch, ako zdolávať obrubníky a manipulovať s vozíkom tak, aby neublížila sebe a ani mne. Bolo pre mňa ťažké vybudovať si prirodzenú autoritu, ale po čase som sa to naučila. Niekedy je to komplikované, ale dá sa to odkomunikovať.

Pri OA je najdôležitejšia komunikácia medzi osobným asistentom a užívateľom OA. Pri OA nejde len o zmluvný vzťah medzi osobným asistentom a užívateľom OA, ale aj o priateľský, osobný a partnerský vzťah. Po čase ide hlavne o určitú veľkú dávku dôvery, kedy si musia navzájom dôverovať nech sa zapájajú do akýchkoľvek spoločných aktivít. Vzájomný dôverný vzťah je pri tom veľmi dôležitý. Dôvera medzi osobným asistentom a užívateľom sa buduje niekedy veľmi ťažko a je potrebné na budovanie vynaložiť veľa úsilia. Pomocou OA sa dá v konečnom dôsledku aj osamostatniť. Žiaľ, len málo užívateľom sa to podarilo, lebo osobní asistenti nie sú efektívne finančne ohodnotení. Podľa môjho názoru, keby bola OA efektívnejšia, osamostatnilo sa viac užívateľov OA. Ak by bola OA vyššie finančne ohodnotená, možno by motivácia osobných asistentov o túto prácu vzrástla.

Bez osobných asistentov sa užívatelia nikde nemôžu pohnúť, nemôžu ísť do práce, vzdelávať sa, ísť na nákup, zúčastňovať sa na rôznych aktivitách, či už spoločenských, kultúrnych, športových. Ale k tomu potrebujeme dobrých osobných asistentov, ktorí budú spravodlivo finančne ohodnotení, lebo je mnoho adeptov na osobných asistentov a odrádza ich nízka finančná odmena, pretože to nie je pre nich atraktívna práca a neposkytuje im istotu. Rovnako tiež nie sú pre užívateľov osobní asistenti istotou, lebo si hľadajú inú prácu a nevedia, kedy o nich môžu prísť.

Ja som OA brala vždy ako dar, aj keď možno som to zo začiatku brala dosť ľahkovážne, lebo som OA neverila. Potom som OA začala vnímať inak a začala som sa realizovať. Bola som pomocou OA integrovaná na strednej škole, potom som navštevovala jazykovú školu a nakoniec som skončila vysokú školu prvého stupňa. Lebo keby som nemala OA a rodičia by so mnou išli na vysokú, určite by to nezvládli a môj brat má tiež vlastný život. Neviem si predstaviť, že by OA nebola, alebo iným spôsobom sa stratila zo životov užívateľov OA, pretože to by predstavovalo koniec nezávislého života človeka s ťažkým zdravotným postihnutím. Nemohol by sa vzdelávať, chodiť do práce, alebo sa venovať svojim koníčkom.

Je dôležité, aby sa užívatelia ako aj rodinní príslušníci nebáli OA a keď už ju majú, tak aby ju vedeli správne využiť, to znamená, aby sa rodičia nebáli pustiť osobného asistenta do spoločnej domácnosti, lebo možno zo začiatku to je pre nich nepríjemné, ale časom si na to zvyknú. Osobný asistent sa často stane súčasťou nielen života užívateľa, ale aj jeho rodiny a osobný asistent predstavuje nielen pre užívateľa, ale aj pre jeho rodinu neuveriteľnú pomoc.
Ja svoje osobné asistentky vpúšťam do našej domácnosti, a to mi dáva možnosť podieľať sa istým spôsobom aj na chode domácnosti, napríklad chodím s osobnou asistentkou nakupovať, vybavovať úradné záležitosti na pošte, na úrade, asistentka mi upratuje izbu, polieva kvety.
Preto by som touto cestou chcela požiadať rodičov, aby sa nebáli vpúšťať osobných asistentov do svojich domácností a dali tým voľnosť nielen sebe, ale aj svojim synom, či dcéram. Ja svoje osobné asistentky vpúšťam do svojej domácnosti a u nás to funguje. A aj napriek tomu, že ešte žijem s rodičmi, mám istým spôsobom od nich nezávislý život, lebo svoju OA sa snažím využívať najefektívnejšie.

Bc. Martina Holentová