O dôležitosti dobrého manažmentu osobnej asistencie

Osobná asistencia je úžasný a veľmi dôležitý nástroj, ktorý má umožniť, aby ľudia so zdravotným znevýhodnením mohli žiť nezávislý život v domácom prostredí. Veľmi dôležitou podmienkou k tomu je mať dobré organizačné rozhodovacie schopnosti.

Je to cesta k dôstojnej existencii, vďaka ktorej môže aj človek s ťažkým telesným postihnutím študovať, pracovať, oddychovať a uplatniť svoje schopnosti tak vo svoj prospech, tak v prospech spoločnosti.

"Nezávislý život znamená, že máme kontrolu nad vlastným životom a môžeme si vybrať z viacerých možností. Každý z nás preberá na seba zodpovednosť pri rozhodovaní o tom, aký kvalitný život chce žiť. Ľudia bez zdravotného postihnutia to pokladajú za samozrejmé. Len málokto z nás ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku si túto skutočnosť v dnešnej dobe uvedomuje. Keďže my sme tí najlepší odborníci na naše potreby, potrebujeme ukázať riešenia, aké by sme chceli. Potrebujeme sami dohliadať na svoj život, rozmýšľať a hovoriť za seba tak ako každý. Preto sa musíme navzájom podporovať a učiť sa jeden od druhého, organizovať sa a pracovať, aby nastali politické zmeny, ktoré povedú k právnej ochrane našich ľudských a občianskych práv.

Sme celkom obyčajní ľudia, ktorí majú takú istú potrebu cítiť, že sme sa začlenili, že nás uznávajú a milujú, ako ktokoľvek iný." Adolf Ratzka

Naši rodičia, ktorí sa o nás od narodenia vzorne starali pomáhali nám dávali nám jedlo, pitie, vzdelanie, bezpečie, duchovnú potravu a vždy im záležalo na tom, aby sa náš zdravotný stav  čo najviac zlepšoval, sú tí najlepší rodičia na svete. Toto všetko som dostal od svojich rodičov. Kedysi sme osobnú asistenciu vôbec nepoznali. Mohol som sa spoľahnúť iba na mamku a ocka, neskôr na sestru Marcelku.

Keď som sa stal dospelým, moje potreby /povinnosti a záujmy postupne pribúdali a začali sa meniť. Keď v júli v roku 1999 som začal využívať osobnú asistenciu podľa vtedajšieho zákona "O sociálnej pomoci" bol som veľmi šťastný a moji rodičia tiež. Vďaka osobnej asistencii som spoznal veľmi veľa nových a zaujímavých ľudí. Boli to väčšinou študenti. Dnes po 20-tich rokoch sa veľmi zmenila spoločenská situácia. Počet osobných asistentov sa výrazne znížil z viacerých dôvodov. Veľa mladých ľudí odišlo pracovať do zahraničia. Odmena za 1 hodinu výkonu OA počas posledných dvoch rokov síce dosiahla hodnotu /4,18 € v súčasnosti/ a je už oveľa lepšia ako v minulosti, no ešte stále nie je pre viacerých ľudí atraktívna/.

Druhá stránka veci je, že mnohí rodičia ľudí s postihnutím sa boja pustiť cudzích ľudí do svojich domácností. Ja mám v súčasnosti 3 asistentov, ktorých som pustil do svojej domácnosti a mi pomáhajú pri všetkom čo potrebujem, nakoľko ocko mi zomrel pred viac ako troma rokmi, mamka výrazne zoslabla a sestra Marcelka býva vo svojej domácnosti s rodinou. Skutočnosť, že naši rodičia starnú, menej vládzu, tu nebudú večne, by každého z nás mala motivovať k tomu, aby sme sa všetci zjednotili a začali sa seriózne zaoberať osobnou asistenciou do budúcna. Takže odporúčam každému, pokiaľ je už dospelý, aby sa prestal postupne spoliehať na rodičov a začal sa pomaly osamostatňovať pomocou osobných asistentov. Osobná asistencia je ľudským právom!

Problém jej nedobrého fungovania v mnohých rodinách je v súčasnosti na Slovensku veľmi dobre známy. Mnohí užívatelia osobnej asistencie, ani ich rodičia si dodnes neuvedomujú, že ten konkrétny príspevok na osobnú asistenciu má primárne pomôcť tomu konkrétnemu človeku s ťažkým zdravotným postihnutím, aby sa osobnostne rozvíjal, aby boli naplnené jeho životné potreby a nie jeho rodine. Taktiež ďalší dôvod je, že mnohí užívatelia osobnej asistencie nedajú svojim asistentom dostatočný počet hodín. Následne osobní asistenti strácajú záujem vykonávať osobnú asistenciu a hľadajú si inú prácu.

Osobný asistent potrebuje mať stabilnú prácu, ale nie každý môže vykonávať asistenciu. Existuje viacero typov asistentov. Je potrebné zdôrazniť, že som mal v minulosti veľa dobrých asistentov, na ktorých nikdy nezabudnem, no boli aj takí, ktorí boli veľmi nezodpovední a porušovali zmluvu. Oni takisto musia dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zmluvy. Preto som sa rozhodol pozrieť sa podrobnejšie na typy osobných asistentov.

V brožúrke o osobnej asistencii "Příručka pro osobní asistenty", ktorú napísala pani Jana Hrdá, významná osobnosť s ťažkým telesným postihnutím v sociálnej oblasti z Českej republiky, takto:

Opatrovateľský typ sa správa k užívateľovi ako k úplne nemohúcemu človeku, ktorý nie je schopný o sebe rozhodovať. Hovorí užívateľovi, ako sa má správať, čo má robiť s kým sa má kamarátiť a pod. Dochádza nielen k ujme na užívateľovu psychiku, ale asistent tiež, či už úmyselne nebo neúmyselne vyraďuje z činnosti tie telesné schopnosti, ktoré je klient aj napriek svojmu zdravotnému postihnutiu ešte schopný používať. Ak vykonávajú asistenciu asistenti, ktorí majú sklony sa takto starať, záleží na samotnom užívateľovi, ako veľmi si pripustí asistenta k telu.

Ochranársky typ  sa snaží uchrániť užívateľa takpovediac od všetkého. Má predstavu, že vonku je zlý nepriateľský svet, pred ktorým musí užívateľa chrániť. Asistenti s týmto sklonom väčšinou prežili nejakú hlboko negatívnu skúsenosť, ako napríklad stratu blízkeho človeka alebo niekto fyzicky či psychicky ublížil ich blízkej osobe.

Typ poznačený svojou profesiou neschopný sa preorientovať na inú skupinu obyvateľstva. Do tejto kategórie (skupiny) spadajú často vekovo starší asistenti alebo asistentky. Ide väčšinou o bývalých pedagogických pracovníkov, ktorí sa nedokážu preorientovať na dospelých ľudí. V praxi to potom vyzerá tak, že sa asistent pýta dospelého a svojprávneho užívateľa, či si umyl ruky alebo ho hladká po hlave s komentárom, že bol dnes dobrý, alebo sa ho dokonca pýta, či má vreckovku a poriadne zaviazané topánky. Stalo sa dokonca, že asistent sa maznal s užívateľom a hovoril mu zdrobneniny.

Typ riešiaci si svoje osobné neúspechy a nízke sebavedomie. Zatiaľ čo všetky tri predchádzajúce typy sa môžu po rozumnom dohovore napraviť, typ štvrtý je z tohto hľadiska veľmi komplikovaný. Býva neistý sám sebou, roztržitý a jeho nízke sebavedomie sa odráža v správaní k užívateľovi, pretože väčšinou si asistent na ňom lieči svoje komplexy menejcennosti. Príčinu takéhoto konania väčšinou nachádzame v nešťastnom detstve kedy k nemu rodina mala nevhodný prístup. Títo asistenti by mali uvažovať, či užívateľovi svojím konaním neubližujú a či by nemali nechať vykonávanie osobnej asistencie na neskôr, keď si vyriešia svoje problémy. Ak nie sú schopní ich vyriešiť, nemali by sa k osobnej asistencii radšej vracať vôbec.

Typ hľadajúci medzi užívateľmi svojho partnera. Otázka hľadania partnera medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím patrí do oblasti snáď najchúlostivejších otázok vôbec. Problém tkvie v tom, že mladý užívateľ ako ktorýkoľvek iný človek síce túži po láske, ale často aj niekoľko rokov bezvýsledne hľadá partnera. Preto by nemalo byť asistentovo rozhodnutie nadviazať vážny partnersky vzťah s užívateľom iba dočasný alebo povrchný. Z neskoršieho úniku alebo pokusu o prerušenie vzťahu by mohli vzniknúť ťažké traumy. Užívateľ si totiž niekedy na asistenta zvykne a začne s ním počítať pre svoj život. Niekedy dokonca tento zvyk začne prechádzať do patologickej závislosti (Ide len o výnimočné prípady).

Typ hľadajúci sebauplatnenie. V rámci tohto typu sa kríži hneď niekoľko typov navzájom, a to typ ochranársky, opatrovateľský a v neposlednom rade aj typ riešiaci si svoje osobné neúspechy a nízke sebavedomie. Kumulácia /hromadenie/ týchto typov je naozaj na zváženie. Je dosť smutné, že práve takýto typ sa najviac snaží uplatniť na poli osobnej asistencie.

Na záver sa krátko zmienim o osobách, ktoré sú vhodné na vykonávanie osobnej asistencie. Majú naozaj seriózny záujem pomáhať iným. Patrí sem tiež napríklad motivácia vyplývajúca z kresťanského presvedčenia, v tomto prípade by však nemalo dôjsť k fanatizmu a k násilnému presvedčovaniu užívateľa o správnosti asistentovej viery.

Všetci osobní asistenti, nech  pôsobia pozitívne alebo negatívne na užívateľa by mali aspoň dvakrát ročne prejsť supervíziou /kontrolou/ alebo sa snažiť o konzultáciou problémov, ktoré súvisia s osobnou asistenciou, s odborníkom. Asistent by mal byť úplne  vyváženou osobnosťou, ktorá vie, čo chce a akým spôsobom bude dotyčnému užívateľovi schopná pomôcť k tomu, aby dostal všetko čo mu právom patrí. Preto je veľmi dôležité venovať výberu dobrého asistenta veľkú pozornosť.

Fungujúca osobná asistencia môže zabrániť:

·         rozpadu rodiny, izolácii človeka s postihnutím v byte alebo rodinnom dome
·         umiestneniu človeka so zdravotným postihnutím do zariadenia sociálnych služieb na celoročný pobyt
·         nadmernej záťaži a stresu rodinných príslušníkov.

Ja osobne som sa stretol s rôznymi ľuďmi, ktorí boli mojimi asistentmi. Mám niekoľko negatívnych príkladov, ktoré sa mne osobne stali. Hovorím o nich preto, aby som upozornil užívateľov, aby si dávali pozor.

·        V prvých rokoch fungovania asistencie som sa stretával hlavne s asistentkami. Bolo to kvôli tomu, pretože ženy mali vždy väčší záujem poskytovať asistenciu. Našiel som si osobnú asistentku, ktorá sa mi páčila, pretože bola veľmi ochotná. Bolo to v roku 2001. Robila mi asistenciu viac ako 2 mesiace. Chodili sme často do mesta, rozprávali sme rôznych zaujímavých témach. Všetko sa zdalo byť v poriadku. Mali sme podpísanú platnú zmluvu. Vyplácal som jej pravidelne odmenu. Začal plynúť tretí mesiac a odrazu asi po 15 dňoch mi oznámila, že ide s priateľom na dovolenku do Španielska na 2 týždne. Potrebovala, aby som jej vyplatil odmenu hneď. Vyhovel som jej. Povedala mi, že po návrate z dovolenky mi bude vykonávať asistenciu. Už nikdy sme sa nestretli. Skúšal som jej viackrát zatelefonovať, no neúspešne.

·       Ďalší negatívny zážitok, ktorý sa mi stal. Bolo určité obdobie /v roku 2004/, keď som mal problém nájsť si osobného asistenta. Našiel som si jedného pána, ktorý nemal prácu. Bol oveľa starší ako som bol vtedy ja. Bol zvláštny, pretože mal veľmi nezvyčajne tenký hlas. Predtým pracoval 11 rokov v nemocnici. Odporúčala mi ho jedna rehabilitačná sestra, ktorá v minulosti pracovala v Detskom Klube. Rozhodol som sa, že ho vyskúšam. Býval blízko mňa. Nepáčil sa však mojím rodičom. Nechceli, aby sa stal mojím asistentom. Báli sa, či nie je psychicky chorý. Napokon som ich prehovoril. Chodili sme spolu do mesta. Bola s ním sranda. Vtedy som mal veľký problém zohnať si iného asistenta. Problém nastal vtedy, keď si chcel požičať odo mňa peniaze. Raz som mu požičal určitú sumu peňazí, ktorú mi však nevrátil. V zápätí sme sa rozišli.

·         Ďalší zážitok sa mi stal s asistentom, ktorý študoval medicínu. Bolo to v roku 2013. Zoznámili sme sa cez inzerát, ktorý som dal na internet. Je všeobecne známe, že štúdium medicíny je veľmi náročné a vyčerpávajúce. Študenti majú veľmi málo voľného času. Tento študent bol šikovný a mal čas. Robil mi asistenciu asi 3 mesiace dvakrát do týždňa. Rozumeli sme si. Problém nastal vtedy, keď prestal chodiť ku mne a povedal mi, že nemá čas. Nebolo to však kvôli škole. Mal priateľku, ktorej sa veľmi intenzívne venoval. Nechcel robiť asistenciu cez víkend. Po dlhšom čase mi povedal, že si našiel inú brigádu v obchodnom centre, ktorú však vykonával cez víkend. Povedal mi, že tam dostane viac peňazí ako pri asistencii. Následne sme sa rozišli.

V dnešnej dobe je veľmi ťažké si nájsť dobrých asistentov. Som presvedčený, že keby na Slovensku efektívne fungovali agentúry osobnej asistencie, ktoré by mohli byť spočiatku financované z eurofondov, mnohí ľudia so zdravotným postihnutím by mohli viesť (prostredníctvom OA) ozajstný nezávislý život.

Marián Kozák