Deň nezávislého života

Milí čitatelia,
rád by som sa s vami podelil o nádherný deň, počas ktorého som sa cítil ako v raji. Všetko to bolo bez nášho plánovania. Iba Pán Boh to takto úžasne zmenežoval až do bodky.

Ráno prišiel ku mne osobný asistent Števko a vybrali sme sa na jedno kresťanské podujatie, na ktoré som sa už dávno veľmi tešil. Pozvala ma tam moja veľmi dobrá a veľmi blízka priateľka. Miestom, ktoré som mal navštíviť, bola Apoštolská cirkev. Bol som v očakávaní, pretože som mal túžbu zažiť niečo nezvyčajné. Pocítil som závan Ducha Svätého, ako koná v mojom živote a v životoch iných ľudí a mení ich. Po tomto stretnutí som pocítil nesmierny Boží pokoj. Pre mňa osobne úplne nová skúsenosť. Myslím, že ma to naučilo tiež to, že by sme mali byť otvorení pre Ducha Svätého, nech prichádza odkiaľkoľvek, ak je to miesto naplnené láskou a pokojom. Pretože Duch vanie rôznymi cestami a vyberá si aj také miesta, kde by sme ho možno nečakali. Preto by sme mali byť otvorení Duchu Svätému a nemali by sme byť zahľadení iba jedným smerom.

Ďalšie prekvapenie bolo, keď sa môj veľmi dobrý priateľ a osobný asistent ponúkol, že príde po mňa na novom aute. V podstate nešlo tak celkom o nové auto, ale o novú zaujímavú službu, ktorá sa v našom meste vyskytuje zhruba pol roka. Je to zdieľanie elektromobilov v rámci mesta. Keď som ho zbadal na tom malom žltom žihadle, tak som vôbec nepredpokladal, že sa do neho nejako vmestím. Avšak, už dlhšie bolo mojím tajným snom povoziť sa na takomto aute. Bolo to dvojmiestne autíčko s malým kufrom a základnou výbavou. Sedadlá boli super pohodlné a dobre sa v ňom sedelo. Predstavte si dokonca, že všetky moje osobné veci, vrátane mechanického vozíka vošli do tohto malého autíčka takmer na centimeter presne. Auto malo veľmi tichý pohon a jazda v ňom mala vskutku punc pohodlnosti. Cieľom cesty bol domov môjho už spomínaného priateľa, ktorý bol za volantom. Žiaľ, v aute nezostalo miesto pre Števka, ale bol ochotný ísť autobusom. Chcel mi totiž dopriať možnosť povoziť sa v elektroautíčku. Napriek tomu, prišiel na miesto stretnutia len o pár minút neskôr.

U Bendžiho bola na programe príprava obeda. Varila sa karfiolová polievka a zemiačky s brokolicou a cibuľkou. Boli fantastické a príjemne zasýtili môj hladný žalúdok. Z jedla bolo cítiť, že je pripravené s veľkou láskou. Celú prípravu sprevádzala atmosféra pohody, radosti a prijatia. Moji dvaja asistenti okolo mňa behali ako včeličky :). Človeku príde často obed ako rutinná záležitosť. Ale keď sa zamyslíme trochu hlbšie, tak to nie je len tepelná úprava jedlých surovín, ale popri tom rozhovor a spoločne strávený čas s našimi priateľmi. Je to čas kedy sa môžeme hlbšie a osobnejšie zaujímať jeden o druhého. V dnešnej uponáhľanej dobe je to vzácne. Bol to čas, kedy môžeme zdieľať svoje radosti, starosti,.. Práve preto sú pre mňa aj takéto zdanlivo jednoduché momenty veľmi vzácne, neopísateľné.

Poobede sme sa spoločne bavili, smiali a zažili pekné chvíle. Šli sme spoločne aj na svätú omšu a na samotný záver sme mali možnosť vychutnať si ešte spoločnú zmrzlinu. Po celom tomto čarovnom dni ma ešte títo dvaja džentlmeni odprevadili domov. Voľnosť a slobodu, ktorú som prežíval, by som prial zažiť každému. Tak málo stačí k šťastnému životu.

Matúš Knap (OA Benjamín Vodrážka)