Ako som mohol zažiť peknú svadbu môjho priateľa

31. 12. 2019 Autor: Matúš Knap

Rád by som si zaspomínal v tomto období na teplé leto a vrátim sa v mojom článku o pár mesiacov dozadu, a to presne do dňa 10. augusta tohoto roku (2019). Vtedy môj veľmi dobrý kamarát a priateľ spravil najdôležitejší krok v živote. Bola to slávnostná, kultúrna a v živote kľúčová udalosť, svadba. Túto udalosť som s mojím priateľom natoľko prežíval, že je mi nemožno na to nezaspomínať a nenapísať o tom. Preto vás teraz pozývam prežiť so mnou ešte raz túto slávnostnú udalosť mojimi očami.

V lete mi prišlo v obálke veľké prekvapenie. Bolo to svadobné oznámenie môjho dobrého priateľa, ktorý mi nikdy neodmietol pomoc, keď som to najviac potreboval. Ako človek je vždy ochotný mi podať pomocnú ruku pri mojich presunoch do práce, hoci má sám toho dosť veľa. Nikdy mi však nepovedal, že nemá na mňa čas. Má veľmi veľké srdce, a preto som nemohol odmietnuť pozvanie na slávnosť, kde jeho srdce získa jeho vyvolená. Okrem príprav v ten deň začala aj moja veľká radosť a bol som tak natešený, že som až odrátaval dni.

Keď som sa zobudil v to sobotné ránko, svietilo krásne slnko a lúče už hladili moju tvár. Vedel som, že ma čaká skvelý deň. Nevedel som sa dočkať, kedy odbije dvanásta hodina a vo dverách sa objaví môj skvelý osobný asistent Miško. Z tváre mu sršala veľká radosť, ktorá bola popravde veľmi nákazlivá. Svadba je veľmi pekná udalosť, preto sme sa spoločne pustili do príprav. Ako prvé bolo na programe holenie, a potom ma už čakal nablýskaný oblek. Voňaví a vyfešákovaní sme opúšťali dom o 13.30.

Obrad sa konal v kostole Kráľovnej pokoja v mestskej časti Juh o 14.40. Chrám a svadobčania sa niesli vo veľkolepom a ušľachtilom štýle. Raz darmo, mal som skvelé priateľské vzťahy s celou ženíchovou rodinou, a takúto eleganciu som aj očakával. Nešlo však len o vonkajšiu krásu príprav, ale i o vnútornú krásu svadobnej rodiny, ktorú som naozaj poznal ako veľmi ušľachtilú a dobrosrdečnú.

Vráťme sa ale k podstate sňatku. Je to niečo úžasné, keď si mladí šťastní ľudia idú svojou životnou cestou a chcú ju spečatiť a spojiť sa na nej v tomto krásnom životnom kroku. Keď som videl na ich tvárach nefalšovanú veľkú radosť, a keď som mohol byť svedkom, ako si v tejto radosti dávajú svoje áno a sľubujú vernosť a lásku vo všetkých životných okolnostiach, moja osobná radosť bola v tom okamihu nepopísateľná. Keď si spomeniem, ako som niekoľko rokov mal tú česť byť s ním na jeho životnej ceste, keď sme sa vzájomne hodiny a hodiny vnárali do hlbších a hlbších rozhovorov, ako by malo vyzerať to pravé dievča. Rozprávali sme o tom, aké hodnoty by malo spĺňať. Keď som sa ho tieto otázky pýtal, a keď sme sa vzájomne za to všetko modlili, bol som poctený tým, že ho môžem aspoň trochu nasmerovať na jeho životnej ceste. A práve počas obradu mi všetok ten krásny čas s ním začal dávať dokonalý zmysel, pretože sa všetky tie rozhovory naplnili. Tu by som rád citoval známe slová knihy Kazateľa, ktoré popíšu samotné jadro celej tej krásy, ktoré sám nedokážem lepšie popísať:

„Všetko urobil vhodne na svoj čas: do srdca im vložil (tušenie) večnosti, ale nik nemôže vystihnúť dielo, ktoré Boh sám koná od počiatku až do konca. Poznal som, že pre nich niet lepšieho, ako radovať sa a dopriať si blaženosti vo svojom živote. Aj to, že všetci ľudia môžu jesť a piť a dopriať si blaženosti za všetku svoju námahu, je dar od Boha. Poznal som, že všetko, čo robí Boh, má večnú platnosť; k tomu nemožno už nič pridať, ako ani nie je možné nič odobrať. Boh to tak urobil, aby (ľudia) mali bázeň pred jeho zjavom.“ Kazateľ 3:11-14

Po obrade sme sa s ostatnými hosťami spoločne vybrali radovať sa zo ženícha a jeho nevesty. Hostina sa odohrávala v krásnom prírodnom prostredí v prírodnej rezidencií Bokšov. Bola to nádherná vila v blízkom okolí obce Malá Lodina a atmosféra bola úžasná. Po úvodnej gratulácií svadobčanom sme sa usadili do svadobnej sály. Personál bol vysoko na úrovni, a okrem mojej menovky na stole ma postretla aj príjemná atmosféra. Začali sme slávnostným príhovorom, prípitkom a skvelou, chutnou svadobnou večerou. Potom už nasledovala zaslúžená zábava. Skvelo sme sa všetci vytancovali až vyšantili, všetky ľudské bariéry pominuli a každý ma tam bral ako seberovného. Bariéry nie opadli, ale až úplne zmizli a všetci boli ohromne unesení, nakoľko sa viem otvorene a radostne zabávať, napriek tomu že mám telesný hendikep. Čo k tomu viac dodať, radosť zo svadobčanov nás všetkých úplne ovládla. Dovoľte mi v závere článku zapriať môjmu priateľovi:

Drahý Martin, prajem Ti ešte raz veľa Božieho požehnania, veľa radosti na manželskej ceste životom. Nech Vás oboch tá radosť, ktorej svedkom som mohol v ten deň byť, nikdy neopúšťa a sprevádza vás cez všetky životné okolnosti aj všetky nasledujúce roky.

Matúš Knap