"Stará" škola

20. 01. 2020 Autor: Gregor Simon

Nie je nič lepšie, ako keď zavŕšite pracovný rok tým, že sa zúčastníte besedy na škole, kde ste strávili 9 rokov svojho života. Hlavne, keď práve na to obdobie máte najkrajšie spomienky.

To bola teda moja posledná „pracovná cesta“ v roku 2019.

Minulé leto sa mi podarilo vybaviť, aby nás prišiel navštíviť pán Šafran - riaditeľ Základnej školy Mateja Lechkého, ktorá sa nachádza na sídlisku KVP. V tejto škole, ako jedinej v Košiciach, integrujú žiakov aj s telesným postihnutím.

Aby k nám prišiel do klubu, sa mi podarilo vybaviť, o čom som aj napísal v minulosti článok, teda skôr interview – http://klubcik.dkke.sk/index.php/rubriky/item/1276-rozhovor-s-riaditelom-zs-mateja-lechkeho-v-kosiciach.

Bohužiaľ sa mi nepodarilo samému vybaviť, aby sme mohli túto školu navštíviť. Zamrzelo ma to? Sklamalo ma to? Bolo mi to ľúto, pretože som sa to snažil vybaviť samostatne. Našťastie sa návšteva podarila po tom, čo sa do vybavovania pridala aj Ľubka.

Ešte pred tým sme mali poradu aj ohľadom inklúzie, integrácie a otvorenosti škôl prijať žiaka s telesným či iným znevýhodnením medzi zdravých žiakov.

Ako som už spomenul, na tejto porade túto úlohu, vybaviť návštevu práve tejto základnej školy, prebrala Ľubka. Po stretnutí PRASKU som rozmýšľaľ, čo som urobil zle.. Prečo sa mi to nepodarilo? Uvedomil som si, že to možno tak malo byť. Spolupráca je na prvom mieste. Nie je až tak podstatné, kto to vybaví. Budem sa snažiť, aby som sa to naučil lepšie časom aj ja.

Prišiel ten deň a ja som sa tešil ako nikdy predtým. Predsa len, nie každému sa podarí vrátiť sa po čase na školu, kde zažil najkrajšie časy. Samozrejme, nevrátil som sa tam preto, aby som si len oživil spomienky. Zúčastnili sme sa tam besedy, ktorej sa zúčastnili 4 triedy žiakov ôsmeho a deviateho ročníka. Aj keď sme na besedu mali len 45 minút, bolo to pre nás obohatenie. Predstavili sme sa žiakom a predstavili sme im aj naše zariadenie. Po predstavení sa, začala diskusia, na ktorej sa žiaci ochotne vypytovali. Bolo na nich vidno, že ich to veľmi zaujalo. Ešte pred besedou, ako sme prišli do spoločenskej miestnosti, padla vtipná poznámka na miestnosť. Marián podotkol, že to tam vyzerá, ako keby sme boli v kine.

Po besede sme sa prešli po škole a obzreli sme si jej priestory. Dva priestory sme vynechali. Priestory telocviční a jedálne. V tom čase som mal zdravotné problémy, kvôli ktorým som sa nemohol zúčastňovať podobných aktivít. Bál som sa toho, že nestihnem návštevu práve tejto školy. Našťastie, dovtedy sa to tak zlepšilo, že som sa mohol zúčastniť. Ako sme chodili po škole, vo mne ožilo všetko čo mohlo. Emócie, pocity a spomienky vo mne prúdili kvalitne. Som rád, že som sa mohol zúčastniť tejto besedy. Pre mňa to bol jeden z najkrajších zážitkov a pracovných povinností počas roka. Nielen z pracovného hľadiska, aj keď podľa mňa beseda dopadla výborne. Pre mňa to bol, aj z hľadiska minulosti, emočne extrémne silný zážitok.

Gregor Simon