Návšteva Súkromnej základnej školy a Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie.

V októbri minulého roku sme sa zúčastnili medzinárodnej konferencie Psychológia inkluzívnej školy. Organizovala ju Fakulta psychológie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, garantkou konferencie bola pani prof.PhDr.Eva Gajdošová, PhD. O konferencii sme už písali, bola po každej stránke úžasná. Skvelí odborníci na nej okrem iného zdôraznili nutnosť vytvárania a udržiavania pozitívnej sociálnej klímy na školách ako hlavného znaku inkluzívnej školy.

P.prof.Gajdošová nás pozvala na návštevu základnej a strednej súkromnej školy, kde sa už niekoľko rokov snažia o inkluzívny prístup. Pozvanie sme prijali s radosťou, téma inkluzívneho vzdelávania nás veľmi zaujíma.Zameranie škôl nás veľmi pozitívne prekvapilo. Súkromná základná škola je školou s inkluzívnym vzdelávaním v experimentálnom overovaní Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Vychádza z humanistickej koncepcie Carla Rogersa a tvorivo-humanistickej výchovy prof. Mirona Zelinu. Obe osobnosti máme vo veľkej obľube, Rogers boljeden z najväčších svetových humanistov, svojim prístupom zameraným na človeka (na dieťa) ovplyvnil psychológov, psychoterapeutov, sociálnych pracovníkov, učiteľov. Prof.Zelina ako učiteľ aj psychológ vytvoril koncept tvorivo-humanistickej teórie výchovy človeka (dieťaťa), z ktorého vyplýva nutnosťúplne iného nastavenia priorít vo vyučovacom procese na slovenských školách. Zdôraznil veľkú dôležitosť výchovy v procese vzdelávania, pretože vôbec nestačí byť len vzdelanými. Výchovu žiakov k dobru a tvorivosti oprávnene postavil ako prioritu v školách na prvé miesto. Veľmi radi čítame knihy prof.Zelinu.

Súkromná základná školasi teda kladie za cieľ žiakov nielen vzdelávať, ale aj vychovávať – dôraz je na rozvoj sociálnych zručností (dobré vzťahy), rozvoj mravného vedomia, charakteru, hodnôt, pozitívnych postojov k sebe a k svetu. Škola prijíma okrem bežných žiakov aj deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä s vývinovými poruchami učenia, kombinovanými s poruchami pozornosti a hyperaktivity (syndróm ADHD a ADD). Je otvorená rodičom, sociálnym partnerom, širokej verejnosti, čo jasne ukazuje, že si je vedomá potreby participovať na dianí v spoločnosti, v školstve. Na škole je prioritou rodinná a pohodová atmosféra. V triedach je malý počet žiakov, aby bol umožnený individuálny prístup učiteľa, pôsobia v nej aj školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, logopédi, asistenti učiteľa a osobní asistenti žiakov.

Súkromná pedagogická a sociálna akadémia je strednou odbornou školou, ktorá poskytuje vzdelanie v 4-ročnom študijnom odbore Sociálno-výchovný pracovník a Animátor voľného času. Škola je, podobne ako ZŠ, otvorená aj študentom s vývinovými poruchami učenia. Najsilnejšou jej devízou sú dobrí a skúsení pedagógovia, spolupracuje s vysokoškolskými učiteľmi, najmä s pracovníkmi Paneurópskej súkromnej vysokej školy v Bratislave. Opiera sa o spomínané koncepcie Rogersa, Zelinu, o koncepciu rozvoja emocionálnej inteligencie Golemana a v posledných rokoch sa inšpiruje pozitívnou psychológiou Seligmana. Veľmi oceňujeme, ako dôkladne majú vypracovanú koncepciu školy, filozofiu a ciele školy, a z toho vyplývajúce prístupy učiteľov. Základom pôsobenia učiteľa je jeho autenticita, pravdivosť, otvorenosť, úprimnosť k žiakom aj k sebe. Študentov prijímajú takých, akými skutočne sú, snažia sa vcítiť do ich prežívania. Študenti sú vedení k tomu, aby sa učili dávať sami sebe spätnú väzbu, reálne sa hodnotiť pri štúdiu, čím sa postupne môže prechádzať od vonkajšieho hodnotenia k väčšej zodpovednosti samého za seba, svoje výkony a prejavy. To je zároveň spôsob, ako podporovať vnútornú motiváciu, pocit zodpovednosti za svoje konanie.

Deň po konferencii sme sa vybrali do sídla oboch škôl v mestskej časti Bratislava-Ružinov, kde majú školy momentálne svoje priestory. Dosť nás prekvapilo, že majú svoje sídlo na 3.poschodí štátnej strednej školy bez výťahu, čo pre náš kolektívs tromi vozíčkarmi znamenalo značnú fyzickú námahu (konkrétne pre osobných asistentov). Pani prof.Gajdošová nám porozprávala ich školský príbeh. Je dlhý a pestrý. Začal v rokoch 1992/93, ako snaha vytvárať kvalitné vzdelávanie aj pre deti so špecifickými potrebami. V tomto období základná škola fungovala ako pedagogicko-psychologický experiment Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s koordinátorom prof. Ďuričom v spolupráci s IUVENTOU, Domom detí a mládeže. V začiatkoch oslovovali osobne rodičov, ktorých deti po skončení základnej školy zostali neumiestnené na stredných školách, z dôvodu zdravotných problémov. Vyhľadávali deti so špeciálnymi potrebami aj prostredníctvom úradov. Zo žiakov vytvorili 2 triedy 9.ročníka (vtedy nepovinného), ako dislokované triedy 9.ročníka Súkromnej ZŠ Senec. Urobili si vlastný učebný plán – skrátka sa pokúsili o experiment, ktorý bol zameraný na rozvoj emocionálnej inteligencie žiakov a overenie práce školského psychológa v základnej škole. Žiaci týchto tried boli v situácii, že ich na žiadnej škole nechceli. V rámci experimentu si prešli testovaním na začiatku a potom na konci školského roku a nové prístupy a metódy v škole zabezpečili úžasné výsledky týkajúce sa najmä psychického zdravia žiakov a rozvoja ich osobnosti. Keď experiment skončil, záujem rodičov o pokračovanie tohto typu vzdelávania bol veľký. Napriek zháňaniu partnerov vo všetkých bratislavských školách sa do experimentu ani jedna nechcela zapojiť.Pani prof. rozprávala, ako im na ministerstve školstva povedali, že majú jedinú možnosť – otvoriť si súkromnú školu, kde budú môcť svoje vízie realizovať. Od šk.r. 1998/1999 bola škola zaradená do siete škôl ako Súkromná základná škola (pôvodne len 2.stupeň) a od šk.r.2003/2004 bola rozšírená licencia na 0.až 9.ročník.

Rozprávanie pani profesorky nám objasnilo aj to, prečo majú momentálne priestory na spomínanom treťom poschodí. Boli to jediné priestory, ktoré im ponúkli k dispozícii, konkrétne Stredná odborná škola obchodu a služieb Samuela Jurkoviča v Bratislave-Ružinove, s ktorou majú partnerské priateľské vzťahy po odchode z iného svojho sídla na základnej škole po 15 rokoch.V každom prípade je podivuhodné, že sa nenašlo dosť ľudí, ktorí by sa na stranu tejto pokrokovej školy dôrazne postavili. Naozaj by sme si mysleli, že mesto Bratislava bude nadšené z chcenia svojich odborníkov a občanov meniť školstvo k lepšiemu. Tešiť by sa malo aj ministerstvo školstva, aj všetky školské úrady, lebo povinnosťou Slovenska je otvárať svoje školy všetkým deťom bez rozdielu. Mali sme možnosť si pozrieť školské priestory tejto školy - pôsobili príjemne a bezpečne. Počas našej návštevy sedela na chodbe pred nultou triedou mama žiačika v adaptačnom procese. Čakala, či jej dieťatko s ADHD zvládne vyučovaciu hodinu už aj bez nej.

Z konferencie som si odniesla pre mňa silnú spomienku na jednu reakciu pani profesorky z poobedňajšej diskusie. Na kritické slová voči podmienkam školských psychológov na Slovensku vyrieknuté nejakou mladou začínajúcou kolegyňou,povedala: „Naša generácia mnoho vecí nezvládla, vy mladí to určite zvládnete, rozhodne sa o to pokúste.“ V celom svojom živote som dosiaľ nepočula takú uznávanú odborníčku takto reagovať na kritiku mladej neskúsenej pracovníčky. Bolo nám potešením spoznať pani profesorku Gajdošovú, ako aj školy inkluzívneho typu, ktoré spolu s ďalšími zanietencami založili a vedú. Určite budú dostávať stále väčšiu podporu, keďže ako spoločnosť postupne múdrieme a učíme sa si vážiť dobré školy, kvalitných odborníkov a občiansku aktivitu.