Návšteva stovežatej Prahy

Dňa 15.7.2021 (vo štvrtok) som sa po veľmi dlhom čase vybral s mojím osobným asistentom Jankom na pracovno-poznávaciu cestu do Prahy. Bola to naša doposiaľ najdlhšia spoločná cesta zo všetkých. Veľmi sme sa na ňu tešili. Naposledy som navštívil českú metropolu ešte s mojimi rodičmi v roku 1992.

K západným susedom sme cestovali vlakom. Najprv sme išli slovenským vlakom do Púchova. V Púchove sme prestupovali do českého vlaku. Z Košíc sme vyrazili už o šiestej ráno. Cesta bola dosť dlhá kvôli problémom s počasím. Predošlú noc boli na mnohých miestach silné búrky. Na koľajniciach boli popadané stromy. Vlak mal kvôli tomu veľké meškanie. Následne sa nám stalo, že český vlak, ktorý sme si vopred objednali s plošinou, nám medzitým odišiel, nečakal nás. Zavolali sme preto na Železnice SR a požiadali sme ich, aby nám pomohli vyriešiť náš problém. Povedali nám, že momentálne nevedia vyriešiť túto záležitosť, ale dajú nám vedieť približne o 30 minút. Medzitým vošla sprievodkyňa do nášho kupé a oznámila nám, že je jej ľúto, ale český vlak nás nepočkal (to sme si už zistili predtým cez internet). Po polhodine sme opäť volali na infolinku železníc, kde nám oznámili, že nasledujúci vlak do Prahy nemá plošinu ani bezbariérovú toaletu. A vzápätí sa pani na linke opýtala: "Nechcete ukončiť jazdu v Púchove?" Obaja sme zostali zaskočení. Mali sme už vopred zaplatené ubytovanie, dohodnuté stretnutie v organizácii Asistence, aj okružnú plavbu loďou po Vltave,... Preto sme jednoznačne odmietli tento nečakaný návrh a povedali, že sa napriek tomu skúsime do vlaku dostať a 5 hodinovú cestu zvládnuť. Nevzdali sme teda a nastúpili sme do neho s vozíkom po schodoch, do vagónu určeného pre bicykle. Dvere boli našťastie dosť široké. Potom sme prešli do klasického vozňa určeného pre ostatných cestujúcich. Presadol som si na sedadlo. Vozík sme nechali "zaparkovaný" pri bicykloch.  Čakali sme asi 20 minút, kým sa vlak pohol. Vonku bolo horúco, našťastie klimatizácia bola funkčná. Z okna som cestou pozoroval peknú českú prírodu. Vo vlaku bol príjemný a starostlivý personál. Mali sme meškanie kvôli prácam na trati.

Po piatej hodine sme konečne dorazili do cieľa našej cesty, na Hlavnú stanicu v Prahe. Najprv z vlaku vystúpili ostatní cestujúci. My sme čakali na mobilnú plošinu. Keď sme už konečne boli z vlaku vonku, išli sme si kúpiť lístky na autobus. Následne sme išli do nášho hotela. Bývali sme v mestskej časti Praha - Smíchov. Hotel Julián, v ktorom sme boli ubytovaní, bol veľmi pekný a veľmi dobre technicky vybavený. Mal zboku automatickú vstupnú bránu, cez ktorú sme sa vedeli do hotela dostať bezbariérovo. Následne sme išli výťahom na našu izbu. Bola veľmi útulná a dosť veľká. Nachádzali sa v nej 3 postele. Dve z nich boli spojené. Na nich som spal ja. Janko spal samostatne. Bol tam aj televízor, ktorý bol zavesený na stene. Veľmi som sa čudoval, lebo tam boli k dispozícii rôzne zahraničné programy, ale ani jeden slovenský. Kúpeľňa bola tiež pekná a priestranná. Každý večer som sa mohol osprchovať bez problémov. Bolo tam držadlo.

Na druhý deň ráno sme vstali a išli sme na raňajky. Boli celkom pestré a chutné. Ochutnali sme viacero špecialít, ktoré doma bežne nejedávame. Vrátili sme sa na izbu, zobrali sme si veci a išli sme do centra mesta. Prešli sme sa popri rieke Vltave. Videli sme "Jiráskov most".  Ďalšiu významnú pamiatku tzv. "Tancujúci dom". Všímali sme si aj tamojšie autobusy aj električky. Väčšina z nich bola bezbariérová, ale boli tam aj staré električky, ktoré sa používali kedysi aj u nás v Košiciach.

Potom sme už nastúpili do nízko podlažného autobusu a išli sme do organizácie "Asistence". Je to občianske združenie, ktoré sa zaoberá najmä osobnou asistenciou, ale tiež sociálnou rehabilitáciou, dobrovoľníctvom a samostatným bývaním pre ľudí so zdravotným postihnutím. Stretnutie prebiehalo v príjemnej atmosfére. Vzájomne sme si vymenili informácie z praxe v oblasti osobnej asistencie a povedali sme si tiež hlavné rozdiely medzi slovenskou a českou legislatívou v týchto témach. Stretnutie trvalo približne 2 hodiny. Organizácia sídli v prenajatých priestoroch. Predtým tam bola banka. Na záver sme si urobili spoločnú fotku a dohodli sme sa na ďalšej vzájomnej spolupráci, predovšetkým cez emailovú komunikáciu a rozlúčili sme sa.

Potom sme sa išli naobedovať do neďalekej reštaurácie. Objavili sme typickú českú "hospodu". Volala sa "Pivnice U Járy". Dal som si výbornú kôprovú omáčku s mäsom a knedlíkmi. Keď sme sa najedli, vybrali sme sa autobusom do ZOO. Je pekná. Nachádza sa v peknom areáli. Mám veľmi rád zvieratá. Nepodarilo sa nám dostať ku všetkým zvieratám, nakoľko areál ZOO nebol úplne bezbariérový. Mnohé zvieratá boli umiestnené v nedostupnom teréne pre vozičkárov. Dalo sa k ním dostať iba lanovkou alebo schodmi. Videl som napríklad plameniaky, tigra, opice aj veľké korytnačky. V čase našej návštevy bolo horúco, takže sme skrátili náš pobyt v ZOO a išli sme metrom do hotela. Pražské metro nemá všetky zastávky prístupné pre vozičkárov.  Museli sme sa preto pozrieť do navigácie v mobile, aby sme mohli metro vyskúšať. Otestovali sme výťahy aj zvislú schodiskovú plošinu. Tlačidlá boli umiestnené v dobrej výške.

Počas cesty som mal veľmi zaujímavý zážitok. Vedľa mňa sedela jedna mladá žena. Pri sebe mala psa. Sedela na zemi, nakoľko v tom čase boli všetky sedadlá obsadené. Páčil sa mi ten pes, preto som sa jej prihovoril. Povedala mi, že pochádza z Prešova a žije v Prahe už 18 rokov a psa má z útulku. Dala mi ho do lona. Vyfotil som sa s ním. Navrhla mi stretnutie v meste. Dal som jej svoju vizitku. Povedala mi, že mi zavolá. V zapätí sme vystúpili z metra. Ona pokračovala v ceste. Na chvíľu sme sa zastavili na našej izbe, aby sme si oddýchli. Po asi 10 minútach sme vyrazili do centra. Išli sme si pozrieť niektoré hlavné pamiatky. "Karlov most", "Prašnú bránu", Pražský orloj". Potom sme navštívili obchodný dom "Palladium Praha". Janko tam už bol v minulosti. Predávali tam dobrú zmrzlinu. Poprechádzali sme sa po obchodnom centre a išli sme do prístavu.

Mali sme už vopred zaplatenú loď. Spoločne sme absolvovali okružnú plavbu po Vltave. Loď nebola úplne bezbariérová. K lodi viedli strmé schodíky a bolo potrebné prekonať vyvýšené prahy do vnútra lode. Plavba trvala 50 minút. Z lode sme mali možnosť vidieť všetky dôležité stavby, vrátane Pražského hradu a Karlovho mosta aj s audio komentárom v češtine a ďalších jazykoch. Medzitým zneli tóny z opery "Rusalka" od Antonína Dvořáka. Potom sme sa vrátili do hotela.

Na ďalší deň sme najprv išli na poštu kúpiť známky na pohľadnice. Následne sme sa vybrali na Pražský hrad. Veľmi som sa na to tešil. Ešte nikdy som tam nebol. Je to veľmi významné miesto v našej novodobej histórií v rámci bývalého Československa. Pri vstupe do areálu sme absolvovali povinnú bezpečnostnú kontrolu. Boli tam aj policajti. Museli sme vyložiť mobily a všetky kovové predmety z tašiek aj vreciek. Všetko bolo v poriadku. Videli sme tiež výmenu hradnej stráže. Mám rád históriu. Pre mňa osobne bol najdôležitejší rok 1989. V novembri sa uskutočnila "Nežná revolúcia". Spomenul som si na vtedajšiu atmosféru, ktorá bola v spoločnosti. Mal som veľmi rád bývalého československého a neskôr českého prezidenta Václava Havla, ktorý sa pravidelne prihováral svojim občanom z balkóna Pražského hradu. Páčila sa mi tiež socha prvého československého prezidenta T.G. Masaryka. V areáli sú aj iné významné budovy napríklad Národná galéria. Na budove je napísané dôležité heslo T.G. Masaryka: "Nebáť sa, neklamať a nekradnúť". Boli sme aj v Chráme svätého Víta. Vstup bol bezbariérový. Potom som si ešte kúpil v tamojšom obchode nejaké drobné suveníry na pamiatku. Magnetky, karty s obrázkami významných pražských pamiatok. Kúpil som tiež 10 pohľadníc pre svojich blízkych a niektorých dobrých známych. Následne sme už odišli z hradu.

Išli sme si pozrieť 2 budovy českého parlamentu. Tamojší parlament má 2 komory, ktoré schvaľujú zákony. Prvá komora sa nazýva Poslanecká snemovňa. Druhá sa nazýva Senát.

Potom sme išli na chvíľu do hotela. Odložili sme si nejaké veci. Medzitým mi zavolala tá žena, ktorá mala toho psa. Dohodli sme sa, že sa stretneme pred divadlom o tretej popoludní. Potom sme sa išli naobedovať do reštaurácie "U medvídků". Dal som si obľúbenú sviečkovú na smotane. Bola výborná. Janko si dal rezeň so zemiakovým šalátom. Potom sme sa vybrali do centra smerom k divadlu. Prechádzali sme sa popri Vltave. Čakali sme na telefonát od tej ženy. Medzitým mi zavolala a povedala mi, že ju to mrzí, ale nemôže prísť. Chcela prísť na ďalší deň. Povedal som jej, že už cestujeme domov. Následne sme sa rozlúčili. Po ceste do centra sme videli, že natáčali  film s názvom "The gray man" (Sivý muž).  Neskôr sme znovu navštívili obchodný dom "Palladium Praha". Opäť sme si tam dali zmrzlinu a išli sme hľadať ešte nejaké darčeky. Navštívili sme tamojšie kníhkupectvo "Luxor". Na Slovensku nie je. Prešli sme sa ešte po tom obchodnom dome a neskôr sme sa ešte prešli po meste. Zastavili sme sa na Václavskom námestí, pri soche Svätého Václava.

Potom sme už išli do hotela. Po ceste sme sa ešte zastavili pri sochách Vítězslava Hálka a Aloisa Jiráska. Po návrate do hotela sme písali pohľadnice.

Na ďalší deň ráno sme sa pobalili a išli sme na raňajky. Potom sme sa prešli po okolitých uličkách. Videli sme tamojší Justičný palác a Švandovo divadlo. Potom sme už išli električkou na Hlavnú stanicu. Kúpili sme si tam nejaké jedlo na cestu domov. Na stanici sme čakali na mobilnú plošinu. Cesta bola dlhá, český vlak mal meškanie asi 30 minút kvôli technickej poruche. Následne sme už opäť nestihli náš slovenský vlak do Košíc o štvrtej popoludní. Museli sme čakať v Púchove 2 hodiny na ďalší vlak. Napokon sme teda predsa len časť cesty strávili v Púchove, ako si želala pani na infolinke :). Pozreli sme si aspoň Farský kostol všetkých svätých, ktorý leží blízko železničnej stanice.

Našťastie "náhradný" slovenský vlak mal radený vozeň pre vozičkárov s rampou a bezbariérovým WC. Domov sme prišli asi o pol jedenástej večer.

Do Prahy sa určite ešte niekedy vrátim. Je to úžasné mesto s bohatou históriou, krásnou architektúrou a úžasnou kultúrou, jazykovou blízkosťou.

S dobrým osobným asistentom sa dajú prekonať skoro všetky prekážky a zažiť úžasné zážitky. Ďakujem veľmi pekne môjmu skvelému osobnému asistentovi Jankovi, vďaka ktorému som mohol absolvovať túto pracovno - poznávaciu cestu.

Marián Kozák