Ako Partia z DK (zástupcovia :-)) obohatila 21.7.2021 dianie na lanovej dráhe v Spišskej Novej Vsi :-) :-)

V stredu sme sa vybrali na výlet do spišskej ZOO skontrolovať, či sa tam majú všetky zvieratká dobre. Vyzerá to tak, že áno, sme tomu radi. Cestou do ZOO sme išli okolo Lanového parku Monkeyland, a vidiac jeho dráhy v korunách stromov vznikli v niektorých jednotlivcoch skvelé nápady (ako vždy), že tam spoločne ako partia vylezieme aj s dvomi vozíkmi :-) :-). Pochichotali sme sa nad tou predstavou, a aj nad tým, že sa dáme nahovoriť na všeličo, takže “nikdy nehovor nikdy” :-) :-). Traja záujemci o túru v korunách stromov však boli vážni – Janko S., Adamko a Ľubko, preto sme sa dohodli, že po návšteve ZOO sa ide na lanovú dráhu. Trojica členov Partie z DK sa zapísala u pracovníkov lanovej dráhy, dostali výstroj ( horolezecké zabezpečenie), Janko si vybral najťažšiu dráhu, Adam bez váhania tiež tú najťažšiu a Ľubomír si vybral ľahšiu úroveň. Marcelka im mala zatiaľ strážiť batohy a Ľubkove technické poklady, ktoré si nosí všade ako televízny štáb (to povedal o ňom Števko :-) ). V horolezeckej výstroji vyliezli do výšky na štartovaciu plošinu, a vtedy sa to začalo.

Janko vykročil na pohyblivé laná, hneď za ním sa s nadšením vrhol na laná Adam. V tú chvíľu Marcelka zistila, že všetko, čo jej Adam predtým porozprával o svojich skúsenostiach s množstvom lanových dráh, nemohla byť pravda, a zrejme mu zasa naletela! Prečo mu stale opakovane naletí? Lebo Adam je inak veľmi šikovný športovec, dokonca paraolympionik, tak je náchylná veriť mu aj to, že prešiel desiatky lanových dráh. Zdola celá vyľakaná videla, ako robí v korunách stromov šnúry a lastovičky, ale nie preto, že by to chcel. Zavolala naňho, aby zastal a radšej sa vrátil na plošinu, čo odmietol! Vrhol sa dopredu, zamotal sa medzi visiace laná a nešlo mu sa odtiaľ vymotať. M.vyštartovala za inštruktorom, aby prišiel zachrániť mladého človeka visiaceho v korunách stromov! Inštruktor bol zjavne vycvičený na pokojný prístup, rozvážnym krokom sa vybral za Adamom, vymotal ho, vysvetlil mu rýchlo, kde urobil chybu a utekal za malými deťmi, ktorých tam bolo veľa na najľahšej dráhe.

Vymotaný Adamko darmo vyzývaný, nech sa vráti na plošinu, sa vrhol zasa medzi ďalšie laná, a nakoniec sa rozhodol vymotať sa tak, že si odopne z lana obe karabíny a zoskočí. Presne v túto "najvhodnejšiu" chvíľu sa na plošine vo výške objavil frflajúci Ľubomír v horolezeckej výstroji, že sa tá lanová dráha hýbe a jemu to vadí! Jeho sťažnosti nikto nevenoval pozornosť, keďže členka Partie z DK práve s krikom utekala znova za inštruktorom (ten bol nadšený!! ), že nech vyslobodí okamžite mladého muža (Adama) a pomôže mu zísť na zem . Inštruktor jej vysvetlil, že nemôže odísť hneď od detí, tak sama vyletela hore na plošinu, naklonila sa nad zábradlie a Adama nejako pritiahla ku kraju. Schmatla ho a už nepustila, musel sa vyštverať na plošinu. Držiac jednou rukou Adama a druhou Ľubomíra ich celá šťastná stiahla dolu schodmi z plošiny a poprosila inštruktora, nech ich pustí na iný typ dráhy. Ten s absolútnym pokojom ukázal na dráhu nízko nad zemou, kde sa už nikto nemusel o nikoho báť. Obaja mladí muži veľmi ochotne zmenili dráhu, postavili sa za seba a dráhu si postupne prešli. Ľubko vykrikoval, nech ho fotia, lebo musí všetkým poslať fotky a Adam zozadu poháňal Ľubomíra, nech ide rýchlejšie. Lastovičky a šnúry robil aj naďalej, ale už v bezpečnej výške :-) :-).

Janko zatiaľ prechádzal sám najťažšou dráhou, kde nikto iný nebol…nebola to asi náhoda, lebo skonštatoval, že to bola najťažšia dráha, akú zatiaľ absolvoval. Nie dĺžkou, ani výškou, ale stavebnými prvkami dráhy (všetko bolo mimoriadne pohyblivé). Keď Ľubomír prišiel na koniec dráhy, inštruktor sa ho spýtal, či chce ísť ešte jedno kolo. Odpoveďou bolo jednoznačné NIE. Keď dostal tú istú otázku Adam, povedal, že chce ísť ešte raz, ale toľko krát spomínaná členka partia si ho pritiahla k sebe a už ho nepustila. Všetci spolu čakali na Janka, kým dôjde dráhu, pričom ho Adam nahováral, aby to už nechal tak, a skočil dolu. Ľubomír mu zakričal do výšky, že ho radšej prihlási na minimaratón, že pri tom sa len beží a nedá sa spadnúť :-).

Keď každý dokončil svoju dráhu, Ľubko si spomenul na svoju prenosné televízne štúdio a spýtal sa Marcelky, či mu stráži jeho veci. Tá si na jeho veci spomenula až v tejto chvíli, druhýkrát sa naľakala, ale našťastie bolo všetko tam, kde si to Ľubko nechal (jej šťastie, lebo keby ohrozila jeho tvorbu videí, len tak by jej to neodpustil :-) ).Nakoniec boli všetci traja spokojní, plní zážitkov, autorka textu šťastná, že sú všetci traja na zemi.

Aj keď to bol dosť adrenalínový zážitok, zabezpečenie všetkých účastníkov lanovej dráhy je dôkladné – také, aby sa nikomu nič nestalo, aj keď sa mu nedarí prekážky absolvovať. Prinajhoršom si dotyčný posedí zavesený v korunách stromov, kým ho nezvesia :-) :-). Počas pobytu na lanovej dráhe sa prejavili u chlapcov ich charakteristické črty, u Ľubka opatrnosť a rozvaha, u Adamka odhodlanie, ktoré nepozná prekážky, vytrvalosť a náklonnosť k adrenalínovým aktivitám . Janko sa tiež nezaprel – odkedy sa naučil chodiť, škrabe sa do výšok. Marcelka potvrdila svoju záľubu v podporovaní netradičných nápadov, ktorú si v Partii z DK rozvíja už dlhodobo :-) :-).

Bol to podarený zážitok, pre všetkých zúčastnených, vrátane rodičov všetkých detí, ktorých tam bolo dosť, a ktorým krátku chvíľu krátila jedna z členov Partie z DK pobehovaním za inštruktormi, vyvolávaním pokynov na veľkých chlapov (Adama a Ľubomíra) na dráhe :-) :-) :-). Keď chlapci zliezli, bola aspoň tak unavená, ako oni :-), aj keď nelozila po lanách :-).

Ďakujeme za krásny deň v Spišskej Novej Vsi!