Záhradné - Škola otvorená nielen na papieri

Záhradné – malebná dedinka učupená v údolí medzi Čergovským pohorím a Kapušianskym hradným vrchom. V tejto nádhernej obci žije niečo vyše tisíc obyvateľov. Majú tam obecný úrad, kultúrny dom, kostol Sedembolestnej Panny Márie, materskú školu a základnú školu.

Tá je už na prvý pohľad pekná, farebná, vyzdobená... No a  čo sa skrýva  v jej vnútri?  Detičky plné chuti do učenia sa, zvedavé, hravé, prirodzené, ale tiež krásne priestory učební, nástenky plné informácií podávaných zaujímavým a kreatívnym spôsobom a mnoho ďalšieho. Je to veľmi príjemné prostredie, kde si deti navzájom pomáhajú, povzbudzujú sa a s radosťou chodia do školy. Ako je to vôbec možné? Je to prístupom, akým sú prijímané, vychovávané a vzdelávané.

Zámerne je na prvom mieste prijatie a výchova. Pán riaditeľ zastáva taký názor, že najprv je dôležitý človek a nastavenie jeho hodnôt a potom to, aké má známky. Preto za najdôležitejšie vo výchovno-vzdelávacom procese považuje vychovávať zo žiakov dobrých ľudí, ktorí znalosti a vedomosti, ktoré sa naučia v škole budú vedieť prepojiť a zužitkovať v reálnom živote a pretaviť ich do praktických zručností.

Stretnutie so žiakmi

A čo nás teda čakalo v Záhradnom, keď sme prišli na návštevu v počte 10 ľudí dňa 10.10 o 10.00? :)

V prvom rade veľmi milý kolektív učiteliek, dve vychovávateľky, pedagogická asistentka a veľmi charizmatický pán riaditeľ Marián Fabian a zhruba 50 usmievavých a nadšených detí vo veku 6 až 10 rokov. Ako spádová škola prijímajú všetky deti. Školu navštevuje žiačka s Downovým syndrómom, žiak s telesným postihnutím (DMO kvadruparéza). Školu tiež navštevujú 4 deti z náhradnej pestúnskej starostlivosti, ktoré na inej škole odmietli.

V úvode si pre nás detičky pripravili kultúrny program. Pozostával z krátkeho divadelného predstavenia, folklórneho vystúpenia detí, ktoré sú zároveň členmi folklórneho súboru Hušáre a hymny školy, ktorú deti odspievali veľmi živo, oduševnene, proste nádherne. Mnohým z nás sa od dojatia tisli slzy do očí..

Pán riaditeľ v telocvični, vo svojom príhovore a aj niekoľko krát počas spoločného rozhovoru spomenul, že škola musí dýchať žiakmi. Bolo to cítiť z každého jeho slova. Tak ľudský, empatický prístup, dojatie v očiach i hlase pri každom precítenom slove, skrátka to bolo úžasné.

Prístupnosť budovy školy

Do školy sme sa dostali bez problémov. Pri vchode do budovy je vybudovaná plošina. Do knižnice, v ktorej sme živo diskutovali a prezerali si knihy, kroniky aj školský časopis Záhradníček, viedlo pár schodov. No už sme mali pripravené lyžiny, pomocou ktorých sme presun hravo zvládli.

Knižnica

Čo je v dnešnej dobe veľmi dobré, je to, že deti vedú k tomu, aby boli čo najväčšmi prepojené s dedinou, komunitou, v ktorej žijú. Takto, z iniciatívy učiteľov, vznikli vlastnoručne napísané, vyrobené a vyzdobené knihy Príbehy z našej dediny, Tajomné príbehy z našej dediny, ako aj kniha Škola v rozprávke, rozprávka v škole. Tieto knihy si deti v spolupráci s učiteľmi vyrobili samé. Dokonca mnohé príbehy boli písané spoločne s ich rodičmi, babkami, tetkami, skrátka ich blízkymi.

Projekty

Škola je takisto zapojená do projektu Škola inkluzionistov a cez Nadáciu pre deti Slovenska rozbehli projekt Trieda v prírode. Prostredníctvom neho vybudovali altánok na dvore školy, ktorý ponúka zážitkové vzdelávanie, ktoré má aj environmentálny rozmer. Deti sa tu učia praktickým činnostiam pri práci s prírodným materiálom, prebiehajú tu tvorivé dielne a rôzne besedy.

Pán riaditeľ Marián Fabian

Pán riaditeľ začínal svoju kariéru po absolvovaní vysokej školy v dedine Uzovský Šalgov na maličkej škole, ktorej sa stal neskôr riaditeľom. Už 24 rokov je riaditeľom ZŠ Záhradného. Keď tam začínal, školu tvoril malý gazdovský dom so suchými WC v demolačnom stave. Dnes táto škola rozkvitá. Na každom kroku cítiť neopakovateľnú atmosféru prijatia, radosti a chuti do získavania nových poznatkov a vedomostí. Pán Fabian momentálne pôsobí aj externe na univerzite a snaží sa študentom ukázať, ako inak to môže fungovať v škole. Ako sa na stránke ich školy píše, ich hlavným cieľom je naďalej postupne premeniť tradičné encyklopedicko-memorovacie edukačné prostredie na tvorivo-humánne a poznatkovo-hodnotné zážitkové školské výchovno-vzdelávacie prostredie založené na prirodzenej inklúzii a empatii všetkých dotknutých jedincov v rámci komplexného vzdelávanie. Pričom dôraz bude kladený na aktivitu a slobodu osobnosti, jej silu  vytvoriť svoj progresívny, tvorivý spôsob bytia pre život v novom tisícročí.

A čo dodať na záver? Pán riaditeľ aj celý pedagogický kolektív nás prijali veľmi srdečne. Boli radi, že sme ich oslovili na spoluprácu. Vedia, tak ako aj my, že len spoločným prepájaním ľudí a organizácií s rovnakými cieľmi a víziami môže dôjsť k ich postupnému dosahovaniu. Preto sme sa dohodli, že v začatej spolupráci budeme pokračovať. Dvere do ich krásnej školičky máme stále otvorené a rovnako aj oni sú u nás kedykoľvek vítaní. Ich každodenná mravenčia práca  je naozaj obdivuhodná. Vychovávajú z detí zrelých ľudí, ktorí sa vedia v živote obracať, sú empatickí, zdravo sebavedomí, ochotní pomáhať a napĺňať v živote svoj potenciál.

„Keď len jednému človeku človek pomôže, tak sa oplatilo žiť.“ Slová p. riaditeľa Mariána Fabiana, hovoria v procese inklúzie a začleňovania detí s postihnutím do bežného výchovno-vzdelávacieho procesu za všetko.