Výlet do Tatranského ľadového dómu

   Tento rok bol pre mňa výlet na Hrebienok meninovým darčekom. Vybrali sme sa tam s mamkou totiž už 4. januára, čiže deň po mojich meninách. Šli s nami aj moja teta, tri mamkine spolužiačky  a vnuk jednej z nich. Dokopy nás bolo sedem. S mamkou sme išli o šiestej ráno autobusom zo Skároša. Na Železničnej stanici v Košiciach sme sa stretli s ostatnými. Okolo siedmej sme nastúpili do vlaku, ktorý nás odviezol do Popradu. Keď sme v Poprade vystúpili, šli sme hore po schodoch k tatranskej električke, ktorá nás odviezla do Starého Smokovca.     

   Na Hrebienok sme pôvodne chceli ísť pešo, ale veľmi sa šmýkalo. Dve mamine spolužiačky išli pešo, lebo mali mačky na turistiku na ľade. My ostatní sme sa pohodlne odviezli pozemnou lanovkou. V pozemnej lanovke som sa viezla prvýkrát. Páčilo sa mi to, aj keď sme celý čas stáli, lebo sme nevedeli zložiť lavičku na sedenie. Trvalo len pár minút, kým sme prišli hore. Lanovkou sme sa k Ľadovému dómu dostali skôr ako mamine spolužiačky, ktoré išli pešo. Boli sme medzi prvými, takže ešte tam nebolo veľmi veľa ľudí. V ten deň svietilo slnko, a tak vnútri bola väčšia zima ako vonku. Našťastie som bola teplo oblečená. Mala som čiapku, rukavice, šál aj hrubú bundu a sveter, preto mi nebola zima ani dnu. Vonku aj v kupole bola protišmyková podlaha. Pri vstupe bol jeden schodík, ináč bol celý Ľadový dóm bezbariérový. Vstup bol zadarmo. 

   Tatranský ľadový dom má každý rok inú tému. Témou tejto sezóny je Westminsterské opátstvo v Londýne. Je to chrám, v ktorom sú korunovaní anglickí králi a kráľovné. Korunovali tam aj kráľovnú Alžbetu II. a po jej smrti jej syna kráľa Karola III. Vonku bola výstava fotiek, na ktorých bola kráľovná Alžbeta II. s manželom princom Philipom, keď boli na Hrebienku. Vnútri sme videli napodobeniny korunovačných klenotov. Najviac sa mi páčila sklenená kráľovská korunka. Keby sa dalo, s radosťou by som si ju vyskúšala, ale bola vo vitríne a nebolo to dovolené.   

   Videli sme aj tri kreslá z ľadu, dve vedľa seba a jedno zvlášť. Do ľadového korunovačného kresla sme si mohli dokonca sadnúť a odfotiť sa. Keď som si doň sadla, mamka ma odfotila. Sedela som síce na poduške, ale keď som sa oprela dozadu, bola mi zima. Bol to zaujímavý zážitok.

  Pozreli sme si ľadové sochy a šli sme do stánku, v ktorom som si na pamiatku kúpila magnetku a pohľadnicu. Potom sme sa zohriali v reštaurácii pri Ľadovom dóme, kde sme si dali kávu. Čakali sme na mamine spolužiačky, ktoré si medzitým pozerali sochy v Ľadovom dóme, kde už bolo veľa turistov.

   Keď sme sa všetci stretli, vybrali sme sa naspäť do Starého Smokovca. Jedna mamina spolužiačka s vnúčikom išla dole na saniach. Zvyšok našej skupinky šiel lanovkou. Počkali sme sa dole pri drevenom kostole, v ktorom bol Ján Pavol II. (Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, pozn. red.). Potom sme išli na obed do jednej reštaurácie. Poobede sme mali chvíľu času, takže sme sa prešli po Starom Smokovci. Šli sme okolo penziónu, kde sa natáčal seriál Hoď svišťom, ktorý vysielajú na JOJ Plus (exteriér Penzionu VILLA KUNERÁD, pozn. red.). S mamkou to občas pozeráme a veľa sa pri tom nasmejeme.

   Po prechádzke sme nastúpili do električky a vrátili sme sa do Popradu. Tam sme šli do hypermarketu, v ktorom boli obchodíky. Mamkina sestra si kúpila čižmy. Sesternicinej malej sme kúpili farebnú loptičku na hranie. Začiatkom januára boli  v meste ešte aj vianočné trhy so stánkami. Predávali v nich jedlo a pitie. Pri prechádzke v centre Popradu sme videli koč s koňmi, ktorý svietil, keď sa zotmelo. Okolo piatej sme pomaly išli na stanicu, lebo o pol šiestej nám išiel vlak do Košíc. Do Košíc sme prišli o siedmej večer. Potom sme sa odviezli autobusom naspäť do Skároša. Keď sme o ôsmej prišli domov, bola som unavená, ale šťastná.

  Do Tatranského ľadového dómu odporúčam ísť každému, lebo je tam veľmi pekne. Je tam chladno, preto sa treba poriadne obliecť, ale oplatí sa tam ísť. Ale je lepšie ísť lanovkou, lebo chodník môže byť zľadovatený. Ak sa tam chcete ísť pozrieť, máte čas až do apríla. Londýnske opátstvo bolo krásne. Som rada, že som tam bola. Ďakujem mojím rodičom za super meninový výlet do Tatier. 

Danka Podhorová