Trikrát majstri

GOLEM Team sú hokejisti z Košíc. Som s nimi dlho. Som kustód a tréner. Čo robím pre hráčov? Vodu podávam a kričím ciki-caki, ciki-cak, vyhráme tak či tak. To je náš pokrik. Keď ich bolia kolená, masírujem im nohy. Hráme celý rok. Na tréningoch pískam a kričím na hráčov, čo majú robiť. Na finále sme veľa trénovali. Tréning máme každú stredu večer v Aréne sršňov od 20:30 do 21:30.  

   Finálový zápas sme hrali v Aréne sršňov v nedeľu 21.6.2026 (zápas v rámci Cassovia Hockey League, pozn. red.). Hrali sme proti tímu Grizzly. To sú medvede. Nebudeme hrať proti mačkám alebo psom, lebo by nám chytali puky. 

    Máme dvoch brankárov. Keď sa zraní jeden, ide druhý. Na finále bol v bránke Stano Pažitný. Prvý náš gól dal Michal Hazuga. Ďalšie dva dal Marián Žák. Ja som cez zápas otváral dvere, keď šli hráči na ľad. Potom skončila tretia tretina a hodil som na ľad prilbu. 

   Vyhrali sme 3:1. Keď sme vyhrali, dali sme si pokrik a spievali sme slovenskú  hymnu Nad Tatrou sa blýska. Všetci sme dostali medailu. Držal som aj pohár. Keď sme vyhrali, robili so mnou rozhovor o hokeji. Jeden rozhovor bol, keď som bol na ľade. Druhý bol, keď som vychádzal zo šatne. 

   Oslavovali sme, tešili sme sa, aj sme sa fotili. Boli sme v meste. Bolo šampanské, pivá. Potom sme išli osláviť titul do krčmy Kozel (reštaurácia Kozlovňa Košice, pozn. red.). Čašníčky nám dali pečené kura. Doniesli nám čapované pivo a vodku. Potom sme išli inde. Podnik sa volá  Koloseum (Collosseum Club, pozn. red.). Tam sme si tiež pripili. Koloseum je tam, jak je Pľac a dominikáni. Potom sa ide dole schodmi. 

   Budúci rok isto vyhráme zas. Keď otváram hráčom dvere jak tréner, tak vyhrávame. Keby ma nemali, ligli by sme kefu. Kým ma majú, budeme určite majstri aj štvrtý raz.  

Ľubomír Hampachel