Striedavá starostlivosť
08. 04. 2016 Autor: Partia z DKPo prestávke vystúpila pani Janka G., ktorá sa s nami podelila o svoju skúsenosť so striedavou starostlivosťou o svoje dcéry po rozvode. Je „striedavka“ reálna? Problematika rozvodov a rozvodovosti je javom podliehajúcim multidisciplinárnemu skúmaniu. Rôzne aspekty, príčiny, či dôsledky rozvodu je možné skúmať optikou právnej vedy, ekonómie, sociálnej práce, sociológie aj psychológie.
Pani Janky G. je matkou dvoch dcér, ktorá nám vyrozprávala svoj príbeh. Po krátkej známosti vzniknuté manželstvo prinieslo svoje prvé ovocie – 20-ročná mamička priviedla na svet dievčatko. Po ôsmich rokoch mali ešte jednu dcérku. Pri manželovej dominantnej povahe bola jeho krajšia polovička tá utiahnutejšia, prispôsobivejšia, jednoducho vzorná a starostlivá mama. Hmotných prostriedkov mala rodinná jednotka dostatok. Problém sa vyhrotil pri kúpe auta, ktoré bolo zakúpené manželkinými rodičmi, aby ich aj s deťmi mohla častejšie navštevovať. Akoby práve toto nevedela hlava rodiny prehltnúť a čoraz viac začal vytýkať i rôzne iné, podľa neho zbytočné výdaje. Odvtedy napätie v rodine rástlo. Pani sa rozhodla pre štúdium na vysokej škole, na ktoré si vybavila hypotéku. Manžel sa jej vysmieval, občas jej rozhádzal skriptá a odpojil jej internet. V marci 2013 podal na Okresnom súde v Prešove návrh na rozvod. Deťom povedal, že mama bude bývať v Košiciach. Po podaní návrhu o rozvod bola staršej dcére pridelená kolízna opatrovníčka. Tá po rozhovore s dievčaťom zistila, že chce ostať v pôvodnom byte s otcom a so sestrou. Rozvodové konanie trvalo asi rok. Muž vymenil zámky, a tak šla bývať k svokre, ktorá dovtedy užívala ich byt a rodine prepustila svoj väčší. Súd rozhodol pre dieťa striedavú starostlivosť. Dievča sa mimo školy venovalo tenisu, ale otec začal platiť len svoju časť tréningov. Pani G. bola v tom období nezamestnaná, splácala dlh, preto nevedela finančne podporiť dcéru. Tá následne spísala na papier Dôvody pre zmenu starostlivosti. Pre matku to bola veľká rana. Od tohto obdobia sa stretávali len počas víkendov väčšinou u starých rodičov. Nasledovalo ďalšie náročné pojednávanie. Matka opäť bojovala za striedavú starostlivosť. Spolu s dcérou absolvovali psychologické vyšetrenie súdnym znalcom. Vzťah medzi nimi ešte viac ochladol. Preto matka začala prehodnocovať svoj postoj: „ Dospela som k záveru, že pre moje dievčatá bude najlepšie, ak budú cítiť bezpodmienečnú lásku, prijatie a pochopenie. Jednoducho ich ušetriť nezmyselných porozvodových emócií. Vyžadovalo to veľké sebazapretie a sebadisciplínu. Rozhodla som sa budovať a dopĺňať tú stránku ich života, ktorá im možno v tom materiálnom svete pri otcovi chýba. Od návrhu na rozvod stihli s otcom navštíviť Dubaj , Floridu a Dominikánsku republiku. Môj vzťah s deťmi je teraz sprevádzaný slovami mami, mamka... a častými telefonátmi aj návštevami u mňa doma. Konanie o striedavej starostlivosti ešte nie je ukončené, ale s návrhom súhlasím.“ Pri zverejňovaní svojej životnej skúsenosti mala pani slabý, trasľavý hlas a občas intenzívne bojovala s plačom. Neľahká situácia v živote zasiahla ju, aj dcérky. Majetkové vyrovnanie je beh na dlhé trate, ale citové rany ostávajú stále. Pani sudkyňa, ktorá má skúsenosti s riešením podobných prípadov sa vyjadrila, že takéto prípady nemožno paušalizovať, pretože rodičia poznajú dieťa, jeho povahu najlepšie a sú najkompetentnejší posúdiť, či striedavá starostlivosť je správnym riešením. A pokiaľ dieťa má vek a rozumové schopnosti dostatočné na to, aby sa samo vyjadrilo k striedavej starostlivosti, je potrebné, aby sa tak stalo a prípadne sa tým predišlo nasledujúcim komplikáciám.
Lucia Čolláková