Stretnutie s Lujzou a ďalšie bratislavské dobrodružstvá

Jedného pekného dňa sme sa vybrali opäť do Bratislavy. Vo vlaku bola výborná nálada. Hrali sme s Jankom S. rôzne hry na tablete, napríklad Človeče, dámu, biliard aj bowling. Veľmi sme sa na tom zabávali. Cesta nám trvala šesť hodín. Cestou do Bratislavy dostala Marcelka SMS, že sa môžeme stretnúť s Lujzou. Tak som sa potešil, že som poskočil „dva metre“. 

   Po príchode do hlavného mesta Slovenska sme išli na autobus, ktorý nás odviezol k hotelu Ibis, kde sme sa ubytovali. Nad hotelom Ibis je Bratislavský hrad. Na izbe som bol s Ľubom a Adamom z Martina. S Ľubom sme spali na jednej posteli pod jedným paplónom. 

   Spolu sme sa na výlete veru nenudili. Postarali sme sa o zábavu aj pre hotelovú službu, keď sme nešťastnou náhodou rozbili pohár v kúpeľni. Na izbe sme nemali zmeták, preto som zaklopal na dvere Marcelke, ktorá mala izbu o poschodie vyššie. Tá išla zohnať zmeták  na recepciu. Pomohla nám pozametať sklo, hoci bolo už jedenásť hodín v noci. Pekne sme sa jej poďakovali za ochotu a pomoc.

   Každý deň sme mali výborné raňajky formou švédskych stolov. Výber jedál bol bohatý. Na pitie sme mali kávu, čaj, čokoládu. Na izbe sme mali televízor. Pozerali sme ho málokedy, lebo väčšinu času sme boli vonku. Ale v utorok večer som si nenechal ujsť novú časť môjho najobľúbenejšieho slovenského seriálu Nemocnica.

   Po ubytovaní sme sa išli naobedovať do reštaurácie Divný Janko. Keď sme sa naobedovali, tak sme sa išli prejsť do mesta k Prezidentskému palácu. Je tam fontána, pri ktorej sme si urobili pekné fotky. Práve pri fontáne som nahodil super pózu.  Brána Prezidentského paláca bola zatvorená a strážili ju dvaja členovia Čestnej stráže prezidentky SR. Mali oblečené sivé uniformy a na hlave mali klobúky.

   Na druhý deň popoludní o 13:30 sme sa mali dostaviť na bratislavský magistrát. Najprv sme šli pešo do mesta. Prešli sme cez Primaciálne námestie a šli sme sa naobedovať do jednej talianskej reštaurácie. Potom sme sa vrátili naspäť na Primaciálne námestie k magistrátu. Pred magistrátom boli lavičky, na ktorých sme si posedeli, lebo sme mali ešte trochu času. Potom sme vošli do budovy magistrátu. Vozíčkari išli po rampe. Vnútri nás už čakala pani Anna Pivková, zamestnankyňa magistrátu, ktorá je na vozíku. Na magistráte bola zvislá plošina. Všetci sme sa bez problémov dostali aj do zasadačky na poschodí, lebo tam boli výťahy. Pani Pivková mala pripravenú prezentáciu o fungovaní jej tímu, ktorý rieši bezbariérovosť v Bratislave. Bolo to zaujímavé stretnutie.

  Po návšteve magistrátu sme išli do škôlky Rozmanita v Novej Cvernovke. Je to inkluzívna škôlka, ktorá je otvorená pre všetky deti. Stretli sme sa s dvoma učiteľkami, ktoré nám porozprávali o tom, aký majú deti denný režim, ako sa učia a čomu sa venujú. Hovorili nám, že majú k deťom individuálny prístup. Ukázali nám aj priestory. Prostredie bolo veľmi príjemné. Boli tam herne, vzdelávacie nástenky a hračky. Steny boli plné malieb. Sedeli sme na koberci  v herni. Boli sme usadení v kruhu. Cítil som sa tam veľmi dobre.

   Boli sme aj v SND, kde vystupovali známi slovenskí herci, napríklad Diana Mórová, Richard Stanke a herci zo seriálu Nemocnica, Richard Autner, Alexander Bárta a Daniel Fischer. Hrali vo veľmi vtipnej komédii o peniazoch (hra Davida Mameta Glengarry Glen Ross, pozn. red). Všetci sme sa veľa nasmiali, najviac Ľubo, ktorého Marcelka musela krotiť. 

   Po predstavení sme tak tlieskali, že herci sa ešte niekoľkokrát vrátili na javisko. Veľmi som sa s nimi chcel odfotiť. Nabral som odvahu a oslovil som priamo Richarda Autnera. Bol veľmi milý a odfotil sa nielen so mnou, ale aj s Ľubom a Adamom. Pridali sa k nemu aj jeho kolegovia. Richardovi Autnerovi som povedal, že veľmi rád pozerám Nemocnicu. Veľmi ho to potešilo. Som rád, že sme sa stretli. Len ma trošku mrzí, že v tom momente mi nenapadlo spýtať sa na nejaké zaujímavosti zo seriálu.

Nakoniec nastal DEŇ L.  Bol to zvláštny pocit. Na jednej strane som sa tešil, že sa konečne stretnem s Lujzou, na druhej mi bolo ľúto, že čoskoro pôjdeme domov. Deň predtým som išiel Lujze kúpiť darček. Vybral som pre ňu hrnček so srdiečkom, aby na mňa mala peknú spomienku. Vo štvrtok ráno o 9:20 sme mali dohodnuté stretnutie pred NRSR. Nedočkavo som hypnotizoval dvere, v ktorých sa mala objaviť Lujza. :) Janko S. zo srandy odpočítaval minúty kým som na ňu nedočkavo čakal. Neustále mi hovoril, koľko je hodín. Pripomínalo mi to odpočítavanie na Silvestra. Keď konečne pani Lujza vyšla von, bol som veľmi rád. Tešil som sa, že som sa s ňou mohol po roku stretnúť. Urobili sme si aj spoločnú fotku. S radosťou spomínam na toto milé stretnutie s pani Lujzou. Nikdy na to nezabudnem. Našu spoločnú fotku mám vytlačenú. Mám ju v nočnom stolíku. Často sa na ňu pozerám. Dúfam, že sa mi niekedy znova podarí ísť do Bratislavy. Najradšej by som tam šiel hneď teraz. 

Marek Molnár

Zdroje fotografií:

https://www.facebook.com/photo/?fbid=644988060993772&set=pcb.644989577660287

https://www.facebook.com/photo/?fbid=645001964325715&set=pcb.645010890991489

https://www.facebook.com/photo/?fbid=644987777660467&set=pcb.644989577660287

https://www.facebook.com/photo/?fbid=639955394830372&set=pcb.639955561497022

https://snd.sk/inscenacia/3945/glengarry-glen-ross