Pod povrchom

Jeseň oddávna púta pozornosť svojou rozmanitou krásou. Zeleň ustupuje, listy sa zlatisto trbliecú, horia červenkastými odtieňmi, tmavnú a chúlia sa vo vetre. Pohľad na strom obsypaný farbami nám však neponúka len potechu pre oči.

Krehká nádhera chladom sfarbeného lístia nás upozorňuje na nezadržateľný kolobeh života. Poukazuje na pominuteľnosť materiálneho sveta a našu vlastnú fyzickú dočasnosť. Zároveň nám pripomína našu individualitu i pevnú prepojenosť s ostatnými.

V šume pestrej jesennej koruny možno nájsť jasné stopy Stvoriteľovej nekonečnej múdrosti. Tá nás neláka len vonkajším zjavom. Nezaujme iba zrak, ale strháva myseľ, srdce i dušu pozorovateľa, keď zjavuje, čo ostáva očiam skryté.

Ukazuje nám, že všetci sme pevnou súčasťou široko rozvetveného ľudského spoločenstva. Rôznorodého celku, v ktorom má každý jednotlivec svoje isté a nezastupiteľné miesto. Navzájom sa jedinečným spôsobom obohacujeme a spoločným úsilím skrášľujeme strom života. Keď používame naše schopnosti a talenty pre dobro iných, neopakovateľne žiarime v jeho dúhových zákutiach.

Učíme sa, rastieme a dozrievame, aby sme sa zaskveli farbami nezištnej lásky k blížnemu, ku ktorej nás vedie jediná neomylná Láska. Tak môžeme mať neochvejnú nádej, že jas našej duše pretrvá naveky. A mohutný strom ľudstva, zakorenený hlboko v Božej dobrote, bezpečne prečká všetky mrazy tuhých zím, aby v pravý čas zas rozkvitol a povstal k novému životu. Stačí len nazrieť pod povrch a žasnúť.

Eva Habinová